Pre zachovanie zdravia je nevyhnutná prítomnosť enzýmov v našej strave. Prírodné potraviny v surovom stave by mali disponovať dostatočným množstvom enzýmov potrebných k ich rozkladu. Ak však strava prešla tepelnou úpravou (viac ako cca 45°C), živé enzýmy tam už veľmi nenájdeme, pretože prišlo vplyvom vysokej teploty k ich denaturácii. Odborníci zaoberajúci sa výskum enzýmov zhodne tvrdia, že potrava, ktorú príjmame neobsahuje dostatok enzýmov. Šlachtenie poľnohodpodárskych produktov za účelom dosiahnutia vyšších výnosov, lepších chutí či dlhšej trvanlivosti sú tiež dôvody prečo miznú enzýmy z plodín. A aký je dôsledok? Potrava bez dostatočného množstva enzýmov vedie k preťaženiu tráviaceho systému a žliaz, ktoré musia tieto enzýmy vyprodukovať (telo sa vyčerpáva vlastnou produkciou enzýmov, ktoré by inak prijalo v strave). Takýto organizmus začína postupne, najmä s rastúcim vekom, trpieť tráviacimi ťažkosťami, vyčerpanosťou a náchylnosťou na infekčné a civilizačné ochorenia.
Ako a kde enzýmy vznikajú
Veľa rôznych enzýmov si vie telo vyrobiť v dostatočnom množstve aj samé (táto schopnosť sa s pribúdajúcim vekom znižuje). Existujú aj enzýmy, ktoré pre dosiahnutie požadovaného účinku potrebujú doplnkovú látku – koenzým. Pre výrobu koenzýmov je nevyhnutný stavebný materiál, ktorý musíme príjmať v potrave. K takýmto stavebným látkam patria vitamíny – A, C, E, B, minerály a stopové prvky – zinok (stavebná súčasť viac ako 80 druhov enzýmov), selén, horčík, sodík, draslík a kovy – železo, magán, meď a iné. Ak sa tieto látky telu nedodávajú, výroba enzýmov je nedostatočná alebo nefunguje. Dlhodobé narušenie enzýmovej rovnováhy vedie k vzniku ochorení. Vyčerpávanie enzymatickej zásoby môžte zabrzdiť ak sa budete vyhýbať strave a spôsobu života, ktorý je náročný na spotrebu enzýmov, konzumáciou stravy bohatej na enzýmy alebo doplnením enzýmov formou enzymoterapie.
Poznámka: Niektoré látky sa svojou chemickou štruktúrou veľmi podobajú koenzýmovým stavebným kameňom, takže môže dôjsť k ich zámene. Táto skutočnosť sa využíva vo farmácii aj iných odvetviach. Príkladom je kumarín, ktorého chemická štruktúra sa veľmi podobá vitamínu K, ktorý sa podieľa na syntéze enzýmov regulujúcich zrážanie krvi. Takto zvonka dodaný kumarín je považovaný za potrebný vitamín K a organizmus ho zabudováva do enzýmov. Výsledkom je zníženie hladiny tzv. koagulačných faktorov (potrebné pre zrážanie krvi) a krv sa stáva redšou, tekutejšou. Tento mechanizmus sa využíva ako kumarínový jed proti potkanom, ktorí takto uhynú v dôsledku vykrvácania ale aj v medicíne, kedy sa syntetický derivát kumarínu používa na liečbu ľudí trpiacich zvýšenou zrážanlivosťou krvi (Warfarin).
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Zuzana
