Pribrali ste v poslednej dobe pár kíl? Ste častejšie hladní alebo vás prenasledujú chute na sladké? Na vine môžu byť aj vaše lieky proti alergii. Antihistaminiká sú široko používané lieky na liečbu alergickej nádchy, alergického zápalu očných spojiviek, žihľavky a ako súčasť terapie astmy a atopického ekzému. Blokujú účinok histamínu, ktorý sa uvoľňuje pri alergickej reakcii. Voľnopredajné sú 7 -10 tabletové balenia (Claritine, Zyrtec, Zodac, Fenistil, a mnoho ďalších), väčšie balenia sú dostupné len na lekársky predpis. Mnohí z nás ich užívajú dlhodobo počas celého roka, iní si bez nich nevedia predstaviť jar a leto. Vo všeobecnosti sú antihistaminiká považované za veľmi bezpečné lieky s minimom nežiaducich účinkov, u niektorých ľudí však ich užívanie môže viesť k nekontroľovateľnému hladu.
Histamín podporuje chudnutie
Väčšina z nás pozná histamín ako látku zodpovednú za prejavy alergie, pribúda tiež pacientov s diagnostikovanou histamínovou intoleranciou, preto je chápaný ako niečo škodlivé. Za normálnych okolností je však histamín normálnou súčasťou fungujúceho organizmu, okrem iného slúži ako posol hormónu leptínu (vytvára pocit sýtosti), teda potláča chuť do jedla a dokonca sa zúčastňuje lipolýzy (rozkladu tukov za účelom získania energie). Tieto vlastnosti histamínu sa využívajú aj vo výskume nových liekov na liečbu obezity.
Dlhodobé užívanie antihistaminík môže viesť k obezite
Štúdia publikovaná v auguste 2010 v časopise Obesity skutočne našla súvis medzi užívaním antihistaminík a zvýšenou hmotnosťou. Pozorovaných bolo takmer 867 ľudí, pričom 268 užívalo antihistaminiká. Záver štúdie potvrdil vyšší výskyt nadváhy u pacientov na protialergickej liečbe, zároveň bol u nich zistený vyšší BMI index, obvod pása, aj vyššia hladina inzulínu v krvi. Riziko vzniku obezity u pacientov užívajúcich antihistaminiká bolo o 55% vyššie ako u zdravých pacientov, pravdepodobnosť bola vyššia u mužov (70%) ako u žien (21%).
Po zverejnení spomínanej štúdie sa samozrejme našlo veľa odporcov, ktorí namietali, že sa jednalo len o observačnú štúdiu, teda to, že pacienti na antihistaminikách boli obéznejší automaticky neznamená, že priberali kvôli užívaniu spomínaných liekov. Na druhú stranu, ak sa vyberiete k lekárovi s tým, že vaše dieťa trpí nechutenstvom, pravdepodobne vám predpíše cyproheptadín (Peritol sirup alebo tablety), ktorý sa používa na zvýšenie chuti do jedla, pri nechutenstve u onkologických pacientov a dokonca aj pri anorexii. Jedná sa takisto o antihistaminikum, hoci staršie, má viac nežiaducich účinkov ako novšie antihistaminiká 2. a 3. generácie. Novšie antihistaminká (cetirizín, loratadín, desloratadín, levocetirizín, rupatadín, fexofenadín) účinkujú dlhodobejšie, užívajú sa jedenkrát denne, zároveň sú selektívnejšie, čo znamená, že by mali účinkovať len na H1 receptoroch, ktoré sú zodpovedné za alergické reakcie, nemali by zároveň tak uspávať (neprechádzajú hematoencefalickou bariérou) ako antihistaminiká 1.generácie. (Dithiaden, Fenistil, Promethazin). Účastníci spomínanej štúdie časopisu Obesity užívali aj novšie antihistaminiká, takže napriek vylepšeniu mnohých vlastností sa nežiaduce účinky na niektorých pacientoch prejavia.
Ďalšou hypotézou, ktorá by vysvetľovala prírastok na váhe u pacientov s protialergickou liečbou je, že pacienti užívajúci antihistaminiká sú celkovo unavenejší, nemajú toľko energie na vykonávanie pravidelnej pohybovej aktivity a preto priberajú. V praxi to ale vyzerá tak, že ak pacienta antihistaminiká uspávajú, radšej ich prestane užívať a kúpi si sprej do nosa a kvapky do očí (to či je to rozumné riešenie už je téma na ďalší článok), takže ani táto hypotéza nie je veľmi presvedčivá.
Súvisiace články:
Ako sa vyhnúť nežiaducim účinkom vašich liekov?
Novodobá choroba-histamínová intolerancia…ešte ste o nej nepočuli?
Na čo všetko môžme byť alergickí?
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
