Pozitívne účinky enzýmov boli známe už v dávnej minulosti, aj keď sa vtedy netušilo o ich existencii, poznali sa liečivé účinky tropických plodov, ktoré enzýmy obsahujú. Mayovia aj iné národy inštinktívne prikladali napr. listy papáje a papájovú šťavu na nádory, pomliaždeniny či infikované rany, i keď vtedy netušili čo je enzým papaín obsiahnutý v papáji, ktorý mal na „nezdravé bielkoviny“ rozpúšťací účinok. A zatiaľ čo v roku 1831 bol podrobnejšie známy len jeden enzým, v roku 1984 ich už bolo približne 2700, pričom toto číslo stále nieje konečné.
Za zakladateľa systémovej enzymoterapie sa považuje viedenský rodák pôsobiaci neskôr v USA Max Wolf. Max Wolf bol pozoruhodný a všestranný človek – dvorný maliar rakúskeho cisára Františka Jozefa, lekár so siedmimi doktorskými hodnasťami, autor učebnice endokrinológie, ktorá urobila z jeho brata, ktorému prenechal autorské práva okamžite milionára atď. Neskôr fascinovaný enzýmami založil v New Yorku biologický ústav, kde spolu s biochemičkou Helenou Benetiz izolovali z rastlinných a živočíšnych tkanív enzýmy – hydrolázy a zbavili ich cudzorodých bielkovín. Po mnohých rokoch výskumov a zisťovania akých aktivit sú vyčistené hydrolázy schopné, sa ako mimoriadne účinné ukázali dve zmesi. Jedna bola veľmi úspešná pri degeneratívnych procesoch, druhá ovplyvňovala najmä zápalové procesy. Dnes sú na trhu k dispozícii pod názvami Wobe-Mugos a Wobenzym. Po potvrdení účinnosti a neškodnosti enzýmových zmesí ich začal Wolf ordinovať svojim pacientom. Pre veľkú nákladnosť vyrábal zmesi len v obmedzenom množstve. K jeho pacientom patrili prevažne veľmi slávni a bohatí ľudia ako Marilyn Monroe, Charlie Chaplin, Marlene Dietrichová, Enrico Caruso či maliar Picasso, ktorí mali veľký záujem o tieto v očiach lekárov záhadné lieky. V roku 1976 bola Wolfovi diagnostikovaná, už neoperovateľná rakovina žalúdka. Na jeho žiadosť mu bola okrem iného aplikovaná priamo do nádoru ním vyvinutá enzýmová zmes. Táto nádor skutočne rozložila a rozpustila, avšak produkt rozkladu predstavoval svojou toxickosťou takú veľkú záťaž, že došlo k zlyhaniu obličiek. Po jeho smrti pokračoval vo výskumoch enzýmových zmesí jeho spolupracovník doktor Ransberger. Jeho štúdie a výskumy konečne dokázali prelomiť skeptický postoj odborného sveta k enzymoterapii.
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Zuzana
