Krokom koňa vzniká asi 110 pohybových impulzov za minútu v 3 rovinách: dopredu-dozadu, hore-dolu a doprava-doľava. Tieto trojdimenzionálne pohybové stimuly sa rytmicky prenášajú na pacienta a vynucujú si jeho motorické odpovede. Krok koňa je teda základný pôsobiaci prvok v hipoterapii. Vplyvom konského kroku dochádza k ovplyvneniu viacerých funkcií.
Vplyvom vyššej telesnej teploty konského tela a typu kroku dochádza k regulácii svalového napätia, pričom sa stuhnuté svaly uvoľnia a oslabené posilnia. Dochádza k zlepšeniu dýchania vplyvom pravidelného a rytmického pohybu koňa, zlepšeniu reči, ktorá úzko súvisí so správnou motorikou (pri poškodení motoriky je často poškodená aj reč). U detí s detskou mozgovou obrnou dochádza k zlepšeniu stavu vďaka uvoľneniu bránice a prehĺbeniu dýchania.
Ďalším prvkom je trénovanie rovnováhy, ktoré je podmieňované pohybom koňa vpred, rytmickým kmitaním a zmenami tempa kroku koňa. Tým dochádza k neustálej stimulácii rovnovážneho aparátu a tréningu koordinácie trupu.
Pohyb vpred v sediacej pozícii na koni pozitívne vplýva na nácvik chôdze, zlepšuje držanie tela, nakoľko v sede na koni dochádza k intenzívnej stimulácii chrbtového svalstva.
Dochádza k zlepšeniu tzv. senzomotorického vnímania – dieťa sa učí reálne odhadovať vlastné schopnosti a zručnosti. Zlepšovaním telesnej rovnováhy a schopnosťou vykonávať stále náročnejšie cvičenia stúpa aj sebavedomie dieťaťa, čo spätne ovplyvňuje jeho koncentráciu, správanie a vnímanie.
Hipoterapia (hlavne v pedagogicko psychologickej oblasti) ovplyvňuje sebavedomie a sebauvedomovanie. Zvyšovanie sebavedomia navodzuje už samotný sed na koni, kedy pacient koňa riadi, nechodiaci pacienti prežívajú pocit „prvej chôdze“. Upravuje sa aj nadmerné sebavedomie, hyperaktivita či agresivita, ktoré sú korigované správaním koňa, ktorý obranne reaguje na nevhodné správanie, učí pacienta dodržiavať isté pravidlá a vedie ho k väčšej disciplinovanosti. Na potláčanie agresivity a antipatie využívame aj spoločné jazdy na koni, keď sa neznášanliví jedinci musia navzájom dotýkať a pomáhať si, aby nespadli.
Postupné približovanie sa k veľkému zvieraťu, prvé dotyky, starostlivosť o koňa, až postupné vysadnutie naň a jeho ovládanie pomáhajú odburávať nedôveru, úzkosť a pocit strachu u pacientov.
Zlepšuje sa kooperácia a komunikácia, pravidelnou starostlivosťou o koňa vytvárame pocit zodpovednosti, užitočnosti, vzťah k poriadku. Podporuje sa kreativita pri riešení nových problémov a úloh ako aj intelektové funkcie rozvíjaním pozornosti, koncentrácie a úpravou porúch učenia .
Komunikácia človeka s koňom má neoceniteľnú hodnotu a účinok. Kôň reaguje na pozdrav, odmenu, pochvalu . Počas jazdy nesie človeka na svojom chrbte, pacient s ním zdieľa každý jeho krok, pohybuje sa v jeho rytme, kôň mu otvára nové pohybové možnosti. Poskytuje mu slobodu a radosť z pohybu, dokáže veci, ktoré pre neho doteraz neboli vôbec možné, čo ho motivuje dosahovať lepšie a stále nové výsledky. Dieťa ju nikdy nevníma ako terapiu, samo sa jej dožaduje, „jazdenie“ mu spôsobuje obrovskú radosť. A v tom spočíva jedinečnosť tejto terapie.
Pre mnohé detičky predstavuje kôň aj náhradu za nedostatočné citové väzby zo strany rodiny, blízkych alebo priateľov. Rodina sa často terapie aktívne účastní, ako diváci, alebo aj pomocníci a pozorne sledujú pokroky dieťaťa.
Mgr. Alexandra Kafková – fyzioterapeut, hipológ
Viac informácií na stránke www.hipoterapia-sha.sk
