Každému z nás občas nie je do spevu. Dôležité je však rozlíšiť, kedy je to v poriadku a smutnú náladu zvládneme sami a kedy už treba vyhľadať odbornú pomoc.
Pre „depku“ je typická smutná nálada, ktorá má príčinu, teda vieme kde je problém (medziľudské vzťahy, problémy v práci, škole….). Trvá obvykle len pár hodín, maximálne pár týždňov, zhoršuje sa skôr k večeru. Môže byť prítomný aj hnev, ľútost, sklamanie, nespokojnosť či vina. Vhodnými podnetmi, činnosťami (rozprávanie o probléme, venovanie sa niečomu čo máme radi…) či vyriešením problému sa „depka“ vytráca.
Pojmom depresia už označujeme ochorenie, ktoré sa prejavuje ako dlhotrvajúci smútok, kedy pacient stráca záujem a schopnosť tešiť sa z bežných vecí a činností. Typické sú pesimistické myšlienky, pokles energie až chronická únava, ktoré sú obvykle najvýraznejšie ráno – vynaloženie veľkého úsilia už len pri vstávani. Neliečená depresívna epizóda trvá väčšinou 6-12 mesiacov, typické sú psychické (nesústredenosť, útm myslenia, nevýkonnosť…) aj telesné prejavy (bolesti hlavy, chrbta, tráviace ťažkosti, búšenie srdca…). V ťažších prípadoch sa môžu vyskytnúť halucinácie, úvahy o samovražde, pocity viny a zbytočnosti. Príčina tohto stavu nemusí byť známa (často aj genetický podklad), smutnú náladu obvykle nejde odkloniť, prípadne len na chvíľu. Depresia je ochorenie, ktoré vyžaduje návštevu lekára a adekvátnu liečbu (psychoterapia+liečba liekmi).
Ďaľšou príčinou smutnej nálady bývajú úzkostné stavy. Úzkosť sa prejavuje ako napätie, neurčitý pocit niečoho zlého, bezdôvodný strach zo situacií či vecí. Človek pociťuje často úzkosť ako zvieranie žalúdka, pocit tlaku v hlave, je stále v napätí, očakáva čo zlé sa môže prihodiť. Pridružiť sa môže aj nevoľnosť, závrate, búšenie srdca, potenie, bolesti hlavy či chrbtice. Patria sem napríklad fóbie (agorafóbia – strach z verejných priestranstiev, klaustrofóbia – strach z uzavretých priestorov, sociálna fóbia – strach stýkať sa s ľudmi, z bežných spoločenských situácií…), postraumatická stresová porucha (vzniká po vystavení jedinca silnej stresovej situácii – havária, vojna, prírodná katastrofa…), generalizovaná úzkostná porucha (trvalá úzkosť a strach napr. o zdravie, financie…) Často ide o tzv. somatoformné poruchy, kedy sa človek sťažuje na rôzne somatické príznaky – bolesti brucha, hlavy, chrbtice, búšenie srdca atď.; lekárske vyšetrenia sú však negatívne. Spomínané ťažkosti teda nemajú pôvod v nejakom fyzickom ochorení ale majú psychický podklad. Na zvládnutie úzkosti obvykle postačuje len psychoterapia, občas lekár pristupuje k farmakologickej liečbe (lieky na ukľudnenie).
Súvisiace články:
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Zuzana
