Ako prvé vás asi napadne, prečo si doma komplikovane vyrábať krémy na opaľovanie, keď sa dajú za pár korún kúpiť v každej lekárni, drogérii a už aj v potravinách. Máte pravdu, je jednoduchšie si ho kúpiť, existuje množstvo druhov a značiek, niektoré urýchľujú opálenie, krásne voňajú, oveľa ľahšie sa rozotierajú ako domáce opaľovacie krémy a sú 100% vodovzdorné, takže nemusíte myslieť na ich opakované nanášanie. Prečo teda investovať svoj čas a námahu do prípravy vlastného opaľovacieho krému?
Prečo čítať zloženie krémov, keď ich nejeme?
Väčšina bežne dostupných opaľovacích krémov nie je zďaleka taká bezpečná ako sa môže zdať. Koža je aktívny orgán a pomerne dobre prepúšťa rôzne látky (v závislosti od veľkosti častíc a ich rozpustnosti v tukoch), ktoré na ňu nanášame. Dôkazom je napríklad nebezpečný metanol, ktorý sa rovnako dobre ako pitím dostáva do tela aj inhaláciou alebo kontaktom s kožou. Ďalším dobrým príkladom sú antikoncepčné náplasti, ktoré pomaly uvoľňujú hormóny a tie sa cez kožu vstrebávajú do krvného obehu, preto by sme si mali dávať pozor nie len na to, čo jeme, ale aj s čím sa umývame alebo čo si na seba natierame.
Ktoré UV filtre sú nebezpečné?
Kožu chráni jej prirodzený pigment – melanín, ktorý sa tvorí účinkom UV žiarenia a je zodpovedný za opálený vzhľad, niektorí ľudia ho majú viac, sú teda odolnejší voči slnku, iní menej a preto sa ľahšie spália. Jeho hlavnou funkciou je premena energie UV žiarenia na teplo, čo sa snažia napodobniť aj účinné látky v opaľovacích krémoch. Sú dva typy UV filtrov, fyzikálne a organické.
Fyzikálne sú oxid zinočnatý a oxid titaničitý. Fyzikálne filtre by sa nemali vstrebávať do pokožky, mali by tvoriť povlak, ktorý čiastočne odráža UV žiarenie, výrobcovia sa v snahe vyrobiť prípravky ktoré nezanechávajú biely film a ľahšie sa roztierajú používajú nano častice (pôvodné častice prášku sa rozložia na častice mikroskopických rozmerov) týchto oxidov, ktorých bezpečnosť je zatiaľ otázna. Niektoré štúdie naznačujú ich zvýšený prienik cez kožu a tvorbu voľných kyslíkových radikálov (najmä u oxidu titaničitého), iné tieto podozrenia vyvracajú, na konečný verdikt si ale ešte počkáme.
Organické filtre, alebo UV absorbéry sú chemické zlúčeniny, ako oxybenzón, cinamáty, triazíny, benzofenón, oktokrylén, avobenzón, homosalát a pod. Vo väčšine komerčných prípravkov sa priemerne nachádza kombinácia 2 – 6 spomínaných zložiek, aby sa dosiahla spoľahlivá kombinácia UVA a UVB ochrany, čo ešte znižuje stabilitu prípravku a zvyšuje riziko vzniku škodlivých zlúčenín pôsobením UV žiarenia. Väčšina z týchto zložiek dobre prestupuje vrchnou vrstvou kože, aby mohla zastupovať funkciu melanínu, avšak dostáva sa aj do krvného riečiska a má systémový účinok. Organické filtre majú chemickú štruktúru podobnú hormónom, navyše sa dobre ukladajú do tukových zásob, pôsobia teda ako hormonálne disruptory, môžu oslabovať funkciu reprodukčných orgánov, štítnej žľazy, kožné alergie a mnoho ďalších zdravotných problémov. Ako najnebezpečnejšia sa javí látka oxybenzón, ktorý samotný neposkytuje výraznú UV ochranu, ale používa sa ako stabilizátor, ktorý má chrániť ostatné UV filtre pred rozkladom. Štúdie potvrdili jeho karcinogénne účinky, estrogénny a antiandrogénny efekt a v niektorých krajinách je jeho použitie už zakázané.
Pozor by si mali dať najmä ženy a muži plánujúci tehotenstvo, tehotné a dojčiace ženy a malé deti (deti do 2 rokoch nevedia oxybenzón spracovať, je preto pre nich ešte nebezpečnejší).
Ako si vybrať menšie zlo?
Ak máte povolanie alebo záľuby, ktoré sa bez použitia opaľovacích krémov nezaobídu, hľadajte prípravky s minerálnymi filtrami, alebo aspoň produkty bez oxybenzónu, cinamátov a salátov (homosalát, oktisalát). Ak trpíte pigmentovými škvrnami, vyhnite sa aj triazínom, ktoré môžu spôsobiť vznik pigmentových fľakov a najmä – vyhnite sa aktuálne populárnym sprejovým formám. Tie sú dvojnásobne nebezpečné, pretože okrem kožnej absorpcie opaľovací prípravok aj vdychujete, dostávate tak dvojnásobnú dávku, navyše niektoré látky, ktoré sú neškodné pri lokálnej aplikácii sú v prípade vdýchnutia toxické (oxid titaničitý je v prípade inhalácie karcinogénny).
Ako si pripraviť opaľovací prípravok doma?
Niektoré blogy odporúčajú pripraviť si domáce opaľovacie mlieko zmiešaním svojho bežného telového mlieka s niekoľkými lyžicami oxidu zinočnatého, čo sa mi ale nejaví ako najšťastnejšie riešenie, keďže bežné telové krémy nie sú odolné voči slnečnému žiareniu, môžu sa teda rozkladať alebo oxidovať, navyše obsahujú rôzne parfémy, ktoré na slnku môžu spôsobiť kožné reakcie, preto tento návod neodporúčam.
Najlepším základom na prípravu opaľovacieho krému sú nasýtené tuky ako kokosový olej, bambucké maslo, kakaové maslo, prípadne pre odvážnejších bravčová masť. Sú najstabilnejšie voči oxidácií, takže vydržia aj „smaženie“ na slnku a nezoxidujú, ich nevýhoda je však to, že sú pri izbovej teplote tuhé, preto sa zle roztierajú, dajú sa ale dobre skombinovať s mononenasýtenými tukmi (napr. v olivovom oleji), ktoré sú tekuté a keď sa vyšľahá spolu s bambuckým maslom alebo kokosovým olejom, je konzistencia pomerne tekutá a dobre sa rozotiera. Mononenasýtené tuky síce nie sú voči oxidácii tak stabilné ako nasýtené, vďaka antioxidantom, ktoré sa prirodzene vyskytujú napr. v olivovom oleji však čo to vydržia. Na zvýšenie odolnosti proti vode sa používa včelý vosk, ktorý ale nie je podmienkou. Ja som ho použila len malé množstvo a skutočne som mala problém opaľovací krém zmyť aj s teplou vodou. Polynenasýtené tuky ako mandľový, slnečnicový, repkový olej a pod. nie sú na opaľovanie vhodné, ľahko oxidujú a niektorý autori ich spájajú s predčasným starnutím pleti a vznikom pigmentových škvŕn.
Môj recept na opaľovací krém pre suchšiu pokožku:
2 lyžice (asi 40g) kokosového oleja (prirodzený SPF faktor 4-6)
2 lyžice bambuckého masla (prirodzený SPF faktor 4-6)
1 kávová lyžička (asi 2 g) včelieho vosku (dodáva odolnosť voči vode)
4 polievkové lyžice olivového oleja
1 ampulka (1ml) vitamínu E
3 polievkové lyžice oxidu zinočnatého (zoženiete v lekárni) – SPF 2-20 podľa použitého množstva
Kokosový olej, bambucké maslo a včelí vosk roztopíme na vodnom kúpeli (vosk sa pomaly rozpúšťa, preto ho radšej nadrobno nakrájajte), pridáme olivový olej a necháme vychladnúť na izbovú teplotu. Primiešame vitamín E a oxid zinočnatý a dobre vyšľaháme elektrickým šľahačom. POZOR – pri manipulácií s oxidom zinočnatým sa vyhnite jeho vdýchnutiu, môžete použiť napr. jednorazovú papierovú masku.
Zmes dáme stabilizovať do chladničky. Ak nemáte spomínané ingrediencie, nevadí. Pre rovnaký efekt postačí zmiešať napr. čistý kokosový olej s oxidom zinočnatým.
Takto pripravený opaľovací krém má SPF asi 20, čo nie je málo, keďže faktor 15 zachytí 93% žiarenia a faktor 50 98% žiarenia. Rozdiel medzi nimi je teda len 5% a to len vtedy, ak použijete vyše 30ml opaľovacieho prípravku na jednu dospelú osobu (áno, jedno balenie by vyšlo tak na 6 krát). Ak predsa len chcete zvýšiť SPF pripraveného krému, pridajte trochu oleja z mrkvových semien (SPF 40).
Súvisiace články:
Užívať či neužívať betakarotén pred opaľovacou sezónou?
Krásne opálenie neznamená dostatok vitamínu D?
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Diana
