Ochorenia vznikajúce v súvislosti s konzumáciou lepku (gliadínu –súčasť proteínu glutén), obsiahnutého v obilninách, by sme mohli rozdeliť do troch základných skupín. Najznámejšia je celiakia –chronické, autoimunitné, zápalové ochorenie, kde podkladom vzniku je imunitne podmienená reakcia na gliadin. Viac v sekcii Celiakia. Ďalej je to zriedkavá akútna alergická reakcia na lepok (glutén), za prítomnosti IgE protilátok (typické pre alergie). Poslednú skupinu ochorení asociovaných s gluténom tvorí nedávno objavená neceliakálna gluténová senzitivita (NCGS). Nevýhodou NCGS je, že je veľmi ťažké ju objaviť. Nie je spojená s preukázateľným zápalom sliznice čreva, ani špecifickými protilátkami typickými pre celiakiu. Nespĺňa kritéria pre diagnózu celiakie ani alergie na lepok. Pacienti s gluténovou senzitivitou však majú po konzumácii stravy s lepkom rôzne klinické prejavy, ktoré sa zlepšujú pri bezlepkovej diéte. Táto choroba nie je ešte jednoznačne preskúmaná. Niektoré štúdie naznačujú, že k vývoju NCGS prispievajú okrem gluténu aj iné časti obilovín (inhibítory amylázy-trypsínu, skvasiteľné oligo-, di- a monosacharidy a polyoly). Predpokladá sa, že výskyt neceliakálnej gluténovej senzitivity je oveľa častejší ako výskyt celiakie.
Kde býva problém?
Ochorenia súvisiace s neznášanlivosťou lepku sú najmä kvôli rôznorodým príznakom veľmi slabo a často veľmi neskoro diagnostikované. Odhaliť celiakiu nie je jednoduché. Klasické prejavy ako hnačky, bolesti brucha, nafukovanie, úbytok na váhe, objemná stolica sa vyskytujú najmä v detskom veku, v dospelosti ich vykazuje len cca 10% pacientov. U dospelých častejšie pozorujeme tzv. atypickú celiakiu, kde sa žalúdočno-črevné ťažkosti vyskytujú minimálne alebo vôbec a dominujú najmä mimočrevné príznaky – anémia, osteoporóza, depresie, migrény, afty, kožné manifestácie (psoriáza, dermatitis herpetiformis Duhring), únavový syndróm, neurologické komplikácie, spontánne potraty či neplodnosť. Mnohí pacienti s celiakiou dokonca nevykazujú žiadne symptómy (silentná forma) a k diagnóze celiakie sa pacient dopracuje často náhodne a po mnohých rokoch pretrvávania ťažkostí napr. pri vyšetrovaní iného ochorenia.
Neurologické komplikácie a lepok
O neurologických prejavoch ochorení súvisiacich s poruchou tolerancie lepku a celiakie je dôležité hovoriť najmä preto, že sa nejedná o zriedkavú komplikáciu. Neurologické komplikácie sa vyskytujú u viac ako 50% dospelých celiatikov (u detí sú zriedkavé). Hlavným mechanizmom rozvoja neurologických ťažkostí je pravdepodobne zápalový proces v dôsledku protilátkovej a bunkovej imunity ako reakcie na gliadín. Čiastočne sa môže jednať aj o nutričný deficit – nízke hladiny vitamínov B12, D, E, kyseliny listovej, ktorý sa objavuje u pacientov, ktorí majú problém s lepkom. Vznik mimočrevných prejavov sa objavuje aj u NCGS, nie je však zatiaľ jednoznačne objasnený. Celiakia a neceliakálna gluténová senzitivita je často objavená u pacientov trpiacich neurologickými ťažkosti bez známej príčiny (viaceré štúdie ich potvrdili u 40-60% sledovaných pacientov). Prejavujú sa predovšetkým periférnou neuropatiou (mravčenie, brnenie, pálenie, necitlivosť až kŕče najmä v dolných končatinách) a ataxiou (nekoordinovanosť pohybov). Takýmto pacientom býva samozrejme naordinovaná bezlepková diéta. Od bezlepkovej stravy, v prípade už rozvinutých neurologických komplikácií, sa očakáva stabilizácia zdravotného stavu a zastavenie jeho zhoršovania; k zlepšeniu neurologických prejavov nemusí dochádzať, nakoľko už mohlo prísť k nevratným neurologickým zmenám (strata Purkyňových buniek, axónov v periférnych nervoch). U väčšiny pacientov dochádza však k zlepšeniu črevných aj iných mimočrevných prejavov.
Neplodnosť, ženské a tehotenské komplikácie asociované s lepkom
U niektorých žien s celiakiou sa môžu objaviť problémy s menštruáciou, spontánne potraty, anémie, vnutromaternicová retardácia rastu plodu, predčasný pôrod, nízka pôrodná váha, endometrióza, polycystické vaječníky atď. Tieto komplikácie celiatičiek sú viacmenej známe. V poslednom období však pribúdajú dôkazy spájajúce celiakiu a NSGS s poruchou plodnosti, ktorá sa týka ako žien, tak aj mužov (patologický spermiogram). Situácia je o to komplikovanejšia, že diagnóza celiakie sa v priemere odhalí často až po viac ako 10-tich rokoch (40-50 roční ľudia). Nedávna meta-analýza, ktorá hodnotila 105 štúdii, ktorá sa zaoberala vzťahom porúch neplodnosti a celiakie zistila, že vo všeobecnosti u neplodných žien je výskyt celiakie 3,5x vyšší v porovnaní s plodnými ženami; u žien, kde sa nezistila žiadna iná príčina ich neplodnosti je výskyt celiakie až 6x vyšší. Niet pochýb, že nediagnostikovaná celiakia je rizikový faktor neplodnosti. Bezlepková diéta má u týchto žien vysoko pozitívny vplyv na plodnosť. Minimálne u žien s neznámou príčinou poruchy plodnosti alebo opakovanými spontánnymi potratmi je vhodné sa zamerať na dôkladný screening celiakie. Podobná situácia je pravdepodobná aj u pacientiek trpicich gluténovou senzitivitou, tu však zatiaľ chýbajú kvalitné štúdie, ktoré by sa tejto problematike venovali.
Súvisiace články:
Valentínsky cheesecake bez múky a cukru
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Zuzana
Zdroje:
- Choi JM, et al. Increased prevalence of celiac disease in patients with unexplained infertility in the United States. J Reprod Med. 2011 May-Jun;56(5-6):199-203.
- Singh P, et al. Celiac Disease in Women With Infertility: A Meta-Analysis. J Clin Gastroenterol. 2015 Jan 1.
- Hadjivassiliou M, Grünewald RA, Davies-Jones GA. Gluten sensitivity as a neurological illness. J Neurol Neurosurg Psychiatry 2002; 72: 560–563.
- Lasa JS, Zubiaurre I, Soifer LO.Risk of infertility in patients with celiac disease: a meta-analysis of observational studies. Arq Gastroenterol. 2014 Apr-Jun;51(2):144-50.
- Kotze LM. Gynecologic and obstetric findings related to nutritional status and adherence to a gluten-free diet in Brazilian patients with celiac disease. J Clin Gastroenterol. 2004 Aug;38(7):567-74.
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3046043/
- Gasbarrini A, Torre ES, Trivellini C, et al. Recurrent spontaneous abortion and intrauterine fetal growth retardation as symptoms of celiac disease. Lancet. 2000;356(9227):399–400.
- Martinelli P, Troncone R, Paparo F, et al. Coeliac disease and unfavourable outcome of pregnancy. Gut. 2000;46:332–335. 66. Salvatore S, Finazzi S, Radaelli G, et al. Prevalence of undiagnosed celiac disease in the parents of preterm and/or small for gestational age infants. Am J Gastroenterol. 2007;102:168–173.
- Ludvigsson JF, Montgomery SM, Ekbom A. Celiac disease and risk of adverse fetal outcome: a population-based cohort study. Gastroenterology. 2005;129:454–463. Population-based cohort study demonstrating the association between CD and intrauterine growth retardation and reduced birthweight.
- Ciacci C, Cirillo M, Auriemma G, et al. Celiac disease and pregnancy outcome. Am J Gastroenterol. 1996;91(4):718–722.
- MUDr. Eva Vlčková, Ph.D, Glutenová neuropatie; Neurol. praxi 2015; 16(6): 352–357.
