Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že pripraviť si čaj je jednoduché, ak chcete aby obsahoval, to čo má a mal tie správne účinky, treba ovládať niektoré špecifiká prípravy. Liečivé vlastnosti bylín závisia od druhov účinných látok, ktoré obsahujú (silice, triesloviny, alkaloidy, saponíny…), a od správneho postupu, ktorým ich vieme dostať z rastliny do konečného prípravku (čaju, záparu, odvaru, tinktúry…). Niektoré liečivé látky sú dobre rozpustné vo vode, iné sú vo vode nerozpustné alebo len za zvýšenej teploty (preto ich extrahujeme v alkohole alebo dávame do kapsúl), niektoré strácajú pri vyššej teplote účinnosť alebo sa pôsobením teploty uvoľňujú nežiaduce látky a podobne.
Spôsob extrakcie účinných látok z rastlín závisí predovšetkým od častí rastlín, ktorá sa zbiera. Napríklad na prípravu čaju z hlohu sa využívajú usušené kvety a listy, zatiaľ čo plody hlohu sa podávajú ako tinktúra a pre dosiahnutie potrebných účinkov sa musia macerovať v liehu. Spôsob prípravy rozhoduje aj o tom, aké látky sa vyextrahujú, takže sa môže stať, že čaj pomáha pri inom ochorení ako napríklad tinktúra pripravená z tej istej byliny.
Čaj, odvar, tinktúra?
Neexistuje žiadny univerzálny manuál ako nakladať s bylinami, kedže každá má svoje jedinečné vlastnosti a obsah látok. Niekedy stačí bylinu zaliať horúcou vodou, inokedy je potrebné ju variť alebo vyluhovať za studena. Priblížime si preto niektoré spôsoby ako zaobchádzať s bylinami, aby sme z nich získali výluh s čo najvyšším obsahom liečivých látok.
Príprava čaju/záparu
Príprava čaju je najčastejší a zároveň najjednoduchší spôsob využívania liečivých bylín, kedy sa čajové vrecko alebo 2-3 lyžičky sypanej sušenej rastliny alebo 1-2 lyžičky čerstvej byliny zalejú ¼ l vriacej vody a nechajú 10-15 minút vyluhovať. Takto sa užívajú najmä byliny, z ktorých zbierame a využívame ich nadzemné časti ako listy, kvety či vňať – medovka, mäta, repík, rumanček, šalvia, rebríček, alchemilka, lipa, baza atď. Zápar je vhodné zakryť, aby nám neunikali prchavé zložky, ktoré obsahujú niektoré byliny (levanduľa, šalvia, rumanček…). Výnimku predstavujú zelené čaje, ktoré nikdy nezalievame vriacou vodou ale len 80°C a doba vyluhovania by nemala prekročiť 5 minút.
Poznámka: Otázna je extrakcia účinných zložiek z valeriány lekárskej. Niektoré štúdie potvrdili, že zápar (čaj) pripravený z valeriany neobsahuje žiadne alebo len nízke množstvo účínných látok – valepotriátov, ktoré je pravdepodobne možné vyextrahovať len v 70% alkohole. Vhodnejšia sa preto javí príprava tinktúry.
Príprava odvaru
Pri väčšine rastlín, kde využívame ako zdroj liečivých látok ich tvrdšie časti ako korene, podzemky, plody alebo kôru, často nepostačuje príprava záparu. Pre prestup účinných látok do vody je potrebné bylinu uviesť do varu a 5-30 minút variť (v závislosti od konkrétnej rastliny), po odstavení je vhodné rastlinu ešte ďaľších 15 minút vyluhovať. Takto sa pripravuje odvar z koreňa čakanky, lopúcha, púpavy, ihlice tŕnistej, z kôry vŕby bielej, duba letného či plodov ostropestreca mariánskeho.
Príprava macerátu
Pri niektorých bylinách môže horúca voda zničiť liečivé obsahové látky, preto by sa mali vyluhovať – macerovať za studena, resp. pri teplote 15-25°C. Macerácia trvá obvykle niekoľko hodín, kedy sa bylina zaleje studenou vodou a občas premiešava. Patria sem najmä byliny obsahujúce slizy ako slez lesný, divozel, koreň ibišu. Macerácia za studena sa využíva aj pri podzemku puškvorca, vňati zemežlče, listu seny a imele.
Príprava tinktúry
Príprava tinktúr na vnútorné použitie sa využíva najmä u bylín, ktorých účinné látky sú nerozpustné alebo len slabo rozputné vo vode (esenciálne oleje, živice, alkaloidy…). Najčastejšie sa byliny macerujú v alkohole za studena (ako rozpúšťadlo sa môže niekedy použiť aj jablčný ocot). Okrem vysokého obsahu účinných látok, zabezpečí alkohol ako výborný konzervant aj dlhú životnosť tinktúry a ako skvelý nosič uľahčí vstrebávanie účinných látok do krvi. Na prípravu tinktúry sa využíva valeriana, echinacea, levanduľa, mäta, medovka, kapucinka atď. Príprave tinktúr sa venujeme v článku Ako si doma pripraviť tinktúru.
Čerstvé alebo sušené?
Často sa predpokladá, že príprava čaju z čerstvej byliny je lepšia ako zo sušenej, ale nemusí to byť vždy pravda. Zatiaľ ,čo niektoré liečivé byliny sú skutočne najlepšie, keď sa extrahujú čerstvé (napr. pastierka kapsička), máme aj rastliny kde je extrakt najkvalitnejší a často aj bezpečnejší na užívanie až po sušení (napr. chmeľ, rakytník, puškvorec, palma plazivá – Serenoa repens/Saw palmetto).
Zaujímavosť:
Nie všetky čaje, resp.sypané byliny, ktoré nájdete v lekárňach či čajovniach sú vhodné na vnútorné užívanie. Príkladom takejto rastliny je kostihoj lekársky, ktorý sa používa ako odvar, macerát či tinktúra, ale jeho použítie je vyhradené len pre vonkajšie použitie a obklady, napríklad na boľavé kĺby. Obsahuje totiž pre pečeň toxické alkaloidy. Ďalšou rastlinou, ktorú nájdeme v mastiach, géloch, roztokoch ale aj ako sypanú bylinu na prípravu záparu je arnika horská. Je síce výborná na boľavý chrbát a svaly, jej vnútorné užívanie sa však neodporúča.
Ak chcete zvýšiť liečivý účinok medvedice lekárskej na zápal močových ciest (alebo aj urologických čajovín, ktoré ju obsahujú), pridajte si do každej šálky čaju štipku sódy bikarbóny. Antibakterialny účinok medvedice je oveľa výraznejší pri alkalickom (zásaditom) pH.
Súvisiace články:
Theraflu, Coldrex, Paralen…Ktorý si vybrať?
Vitamíny proti chrípke-ktoré, koľko ako?
Ako si doma pripraviť tinktúru?
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Zuzana
