V dnešnej dobe zaznamenávame rekordný nárast pacientov s novoobjavenou cukrovkou, ktorých vek nie je vyšší ako 40 rokov. Medzi novými pacientmi sa objavujú ľudia obézni, s nízkou fyzickou aktivitou, ale aj ľudia štíhli, aktívni, zaujímajúci sa o zdravý životný štýl. Kde je teda problém?
Ak patríte do niektorej z týchto skupín, zvýšte pozornosť
– obézni (najmä ľudia, ktorým sa najviac ukladá tuk do oblasti pása a krku), ženy so širšími bokmi (typ hruška) majú štatisticky nižší výskyt cukrovky a iných srdcovo-cievnych ochorení
– deti s vysokou pôrodnou hmotnosťou (viac ako 4 kg)
– ľudia so sedavým spôsobom života
– alkoholici
– vek na 45 rokov a vysoký krvný tlak
– výskyt cukrovky v rodine
– ženy, ktoré prekonali tehotenskú cukrovku
– pacienti s ochorením srdca
– vek nad 60 rokov
– nadpriemerne pracovne zaťažení
Ako sa teda vyhnúť cukrovke?
Cukrovke typu 2., čiže nezávislej na inzulíne sa dá dodržiavaním nasledujúcich zásad predísť. Cukrovka typu 1., čiže závislá na inzulíne je však úplne iné ochorenie s odlišnými príčinami, ktoré zatiaľ nie sú jednoznačne definované, preto sú odporúčanie ohľadne jej prevencie zatiaľ nejednoznačné.
JEDLO. Súčasný trend v zdravej výžive propaguje konzumáciu sacharidov (cukrov) na úkor tukov. V obchodoch je takmer problém kúpiť plnotučný tvaroh alebo pravý smotanový jogurt. Polovica výrobkov však má označenie „light“, nákupné košíky teda máme naplnené cestovinami, raňajkovými cereáliami, celozrnným pečivom, margarínmi, ktoré „znižujú cholesterol“ a nízkotučnými mliečnymi produktmi. Napriek tomu stále priberáme a celkový zdravotný stav našej populácie sa zhoršuje. Niekde v tomto systéme teda zjavne bude nejaká chyba.
Naši predkovia jedli plnotučné mliečne výrobky, smotanu, bravčovú masť, dopestovanú zeleninu a ovocie a mäso z domácich zvierat. Ich strava pozostávala z plnohodnotných tukov, bielkovín a podstatne menšieho množstva sacharidov. Ich zdravotný stav nebol určite ideálny, počet srdcovocievnych a onkologických ochorení bol však podstatne nižší. Celé to spočíva v tom, že keď konzumujeme sacharidy bez primeraného množstva tukov (rôzne cestoviny, ryža, zemiaky, pečivo, sladkosti), hodnota cukru v krvi prudko vzrastá (dobre, u celozrnných potravín trochu pomalšie), ako reakcia na vysokú glykémiu sa uvoľní veľké množstvo inzulínu, aby sa glukóza v krvi dostala do buniek a vedela sa využiť a glykémia tak prudko klesá. Na nízku glykémiu reaguje naše telo „vlčím hladom“ a sme nútení opäť doplniť sacharidy. Keď si dáme takúto porciu sacharidov niekoľko krát za deň, glykémia niekoľko krát prudko vzrastá a následne prudko klesá. Týmto spôsobom nielenže priberáme, ale oslabujú sa inzulínové receptory, čo vedie k vzniku cukrovky typu 2. Tuky, vláknina a bielkoviny znižujú glykemický index jedla, preto keď pridáme do stravy viac tuku a uberieme na sacharidoch, dosiahneme nielen pocit lepšieho zasýtenia s menším množstvom jedla, ale hlavne rovnomernejšiu hladinu glukózy v krvi.
Úpravou jedálnička teda môžete spomaliť vývoj inzulínovej rezistencie a predísť vzniku diabetu typu 2., kedy pri opakovanej dlhodobo vysokej hladine inzulínu v krvi sa bunky voči nemu stávajú menej vnímavé. Vysoké hladiny inzulínu sú spôsobené nadmerným príjmom potravy s vysokým glykemickým indexom.
POHYB. Zníženie glykémie a zlepšenie citlivosti inzulínových receptorov dosiahneme aj pravidelným pohybom. Počas fyzickej námahy svaly potrebujú väčšie množstvo energie – glukózy, ktorú odoberajú z krvi, preto glukóza v krvi klesá. Pri pravidelnom pohybe sa navyše vytvárajú nové inzulínové receptory vo svaloch, lebo sa zvyšuje nárok svalov na glukózu a tak sa zastavuje postup inzulínovej rezistencie. Strata 5-10 kíl môže u niektorých jedincov viesť k úplnému vymiznutiu inzulínovej rezistencie. Vo všeobecnosti platí, že akýkoľvek pohyb je lepší ako žiadny, najlepšie sa však javí intervalový tréning, teda striedanie krátkej maximálnej záťaže s dlhšou relaxačnou fázou.
RELAX. Samostatná skupina pacientov sú tí, ktorí dodržiavajú zásady zdravého stravovania, napriek tomu však majú diabetes, alebo prediabetes. Títo pacienti majú spoločné vysoké hladiny kortizolu. Kortizol je hormón uvoľňujúci sa pri zvýšenom strese, či už fyzickom (úraz, infekcia) alebo emocionálnom (nevyriešené medziľudské vzťahy, vysoké pracovné nasadenie). V minulosti nám mal pomôcť pri love, alebo pri ohrození života na maximálne mobilizovanie síl na boj alebo útek. Kortizol zvyšuje glukoneogenézu (tvorbu glukózy v pečeni) a znižuje účinok inzulínu (aby sa zachovala zvýšená hladina glukózy v krvi), čo vedie k zvýšeniu celkovej glykémie, aby sa zabezpečil dostatok energie. Pri dlhotrvajúcom neprimeranom strese však zvýšené hladiny kortizolu vedú k zvýšenej glykémii a k mnohým iným komplikáciám. Jednou z nich je cukrovka typu 2. Zvýšený kortizol sa vyskytuje často u ľudí, ktorí pracujú na pozíciách s veľkou zodpovednosťou ako manažéri a podnikatelia, ľudí žijúcich v neusporiadaných partnerských zväzkoch a u ľudí s cholerickou povahou.
Úplné odstránenie stresu je v týchto situáciách často veľmi zložité, preto je dôležité sa s ním aspoň naučiť pracovať. Existuje množstvo metód na efektívnu relaxáciu ako meditácie, hlboké dýchanie, masáže, autogénny tréning alebo jóga. Viaceré štúdie s alternatívnymi metódami liečby cukrovky majú výborné výsledky. Ak sa liečba pomocou relaxácie aplikuje včas, mohla by predísť vzniku cukrovky mnohých, najmä mladých ľudí.
SPÁNOK. Štúdia Univerzity Yale na 1709 mužoch potvrdila, že jedinci, ktorí spali menej ako 6 hodín nerušeného spánku denne mali dvojnásobne zvýšené riziko vzniku cukrovky. Paradoxom ale je, že tí, čo spali viac ako 8 hodín denne mali riziko tri krát zvýšené. Optimálny čas spánku sa teda pohybuje niekde v rozmedzí 6 – 8 hodín. Aby bol spánok dostatočne hlboký a tvorilo sa ideálne množstvo antioxidačného melatonínu (spánkový hormón, reguluje spánok a stimuluje regeneračné procesy), musí byť v spálni úplné ticho a úplná tma.
V súčasnosti nie je úplne jednoznačné, nakoľko je účinná prevencia diabetu typu I. (závislý na inzulíne), s liečbou a diétou je ale možné dosiahnuť kontrolu hladiny cukru. Nakoľko je cukrovka 1. typu spájaná s vírusovými infekciami a následnými autoimunitnými reakciami, výskumy zaoberajúce sa prevenciou vzniku tohto ochorenia sa uberajú smerom k imunomodulácií a potlačeniu prehnaných zápalových reakcií organizmu. Viacero štúdií zaznamenalo znížený výskyt diabetu typu 1. u detí s vysokou predispozíciou vzniku diabetu, ktorým bol podávaný vitamín D a omega-3 mastné kyseliny.
Výskumník profesor August Heidland z Würzburgu odporúča podávať všetkým deťom s genetickou predispozíciou na diabetes I. typu preventívne proteolytické enzýmy (enzymoterapia), aby sa zabránilo rozvoju tohto ochorenia. Domnieva sa, že takto je možné zachrániť len v Nemecku niekoľko tisíc detí pred tým, aby sa stali diabetikmi I. typu a boli v konečnom štádiu odkázané na dialýzu. Momentálne prebieha klinická štúdia, ktorá má preukázať platnosť predpokladu profesora. Viac v sekcii Enzymoterapia.
Súvisiace články:
Cukrovka – typy, glykémie a glykovaný hemoglobín
Príznaky, ktoré môžu odhaliť cukrovku
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Diana
