Jód je neskutočne dôležitý nutrient, ktorý potrebujeme pre tvorbu hormónov štítnej žlazy. Štítna žlaza ovplyvňuje všetky procesy v ľudskom tele od nervového systému, činnosti srdca, svalstva cez metabolizmus, reguláciu tepla až po správny vývoj plodu a dieťaťa. Toto všetko by bez jódu nemohlo správne fungovať a to jej aj dôvod prečo poslednú dobu čítame v časopisoch a počúvame z rádií o zázračných účinkoch výživových jódových doplnkov. Vraj posilnia imunitu, znížia riziko rakoviny, odstránia depresiu, zvýšia intelekt, spália tuky a podobne. Jód toto všetko určite dokáže, ak trpíme jeho nedostatkom, avšak Slovenská populácia (na rozdiel napr. od Talianov či Maďarov) od začiatku 50-tich rokov, kedy sa zaviedla povinná jodizácia kuchynskej soli, netrpí deficitom jódu! Jeho dlhodobé neopodstatnené nadmerné užívanie môže ohrozovať zdravie, preto ho užívajte až po odporučení lekára, ktorý pozná Váš zdravotný stav. Pri jóde totiž neplatí, že čím viac užívame, tým sme zdravší.
Jód sa nachádza v pôde, vo vzduchu, väčšina jeho zlúčenín v morskej vode. Obsah jódu v pôde aj vode klesá ako rastie vzdialenosť od mora, s čím súvisí aj výskyt ochorení spôsobených nedostatkom jódu. Slovensko patrilo tiež ku krajinám, kde bolo jódu nedostatok, čo malo za následok vysoký výskyt endemickej strumy (ochorenie štítnej žlazy). Výskum u nás v rokoch 1948-1953 preukázal výskyt strumy u 60-70% sledovaných detí do 10 rokov a 70-80% dospelých žien (vyšetrovalo sa 160 000 ľudí ). Vysoký bol aj výskyt neuropsychických degenerácii, vývojových porúch, mentálnej retardácie až kretenizmu. Práve preto sa začala na Slovensku jódová prevencia a do kuchynskej soli sa začal pridávať jód. Vďaka tomuto opatreniu u nás prakticky vymizla endemická struma a kretenizmus z nedostatku jódu, čo bolo potvrdené viacerými štúdiami (napr. aj pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie či UNICEFU). Dokonca Slovensko v rokoch 1994-95 patrilo v Európe medzi 5 krajín s najvyšším a optimálnym príjmom jódu.
Koľko jódu obsahuje naša strava?
- – Na súbore 1275 osôb bol monitorovaný príjem jódu v roku 2013 regionálnymi úradmi zdravotníctva SR ako aj percento plnenia dennej odporúčanej dávky 150 μg. Tabuľka nižšie znázorňuje priemerné hodnoty príjmu jódu v strave zvlášť u mužov a žien ako aj percentuálne plnenie vzhľadom na dennú odporúčanú dávku jódu.
- – Priemerný denný príjem jódu v strave sa zisťoval aj u detí, kde príjem prekračoval denné odporúčanné dávky trochu viac ako v prípade dospelých ale zároveň nepredstavoval riziko toxicity.
- – Kedže hlavný podiel na dostatočnom príjme jódu u nás má fortifikácia kuchynskej soli jódom, monitoroval sa obsah jódu v 836-880 vzorkách kuchynskej soli odobratej v zariadeniach spoločného stravovania a v obchodnej sieti v rokoch 2010-2013. Len cca 5% vzoriek (často soľ z dovozu) nespĺňalo limit 15mg KI (KIO3) v kg soli, pričom priemerné hodnoty boli 25-27mg/kg. (UVZ SR, 2013)
- – Monitorovanie dostatočného príjmu jódu by bolo vhodné preskúmať aj u najviac ohrozenej skupiny ľudí – tehotných a dojčiacich žien, kde predstavuje denná dávka jódu 200-250μg.
-
Ženy 19–34r Ženy 35-54r Muži 19-34r Muži 35–54r Priemer denného príjmu jódu v μg 235 243 315 294 Odporúčaná denná dávka v μg 150 150 150 150 % plnenia 157% 162% 210% 196%
Odkiaľ berieme jód?
Je všeobecne známe, že najviac jódu obsahujú morské riasy a morské ryby, ktorých konzumácia u nás je nízka, s čím často argumentujú aj výrobcovia jódových doplnkov výživy a takto odôvodňujú deficit jódu v slovenskej populácii. Až také hrozné to však nie je. Dôležitými zdojmi jódu sú aj mliečne výrobky napr. kravské mlieko, ale aj vajcia, menej jódu obsahujú napr. obilniny a cereálne výrobky, sladkovodné ryby, hydina, strukoviny, ovocie, zelenina či víno. Malé množstvo jódu je aj v pitnej vode. Poľnohospodárstvo tiež nezaostáva, hnojivá obsahujúce čilský liadok, superfosfáty, herbicídy, fungicídy ale aj exkrementy a moč zvierat poskytujú pôde jód. Jód obsahujú aj pomocné látky v potravinárskom priemysle ako zahusťovadlá a stabilizatóry. Napriek tomu, zdroje jódu z bežnej stravy kvôli všeobecne nízkemu obsahu jódu v pôde, nemusia pokrývať potreby tela na jód (denná dávka je 150 µg ) a preto je jodizácia kuchynskej soli dôležité opatrenie. Ani ľudia, ktorí to so solením nepreháňajú nemusia mať obavy, kedže jodidovaná soľ sa používa vo všetkých potravinárskych výrobných odvetviach na Slovensku (mäsové, mliekarenské, pekárne) nie len ako ochucovadlo ale aj konzervačný prostriedok, čo sa pravidelne kontroluje. Najviac soli mávajú údené mäsové výrobky (cca 3%).
Ako strácame jód a komu nemusí stačiť?
Obsah jódu v potravinách klesá skladovaním, varením, vyprážením či grilovaním, s touto stratou sa však počíta a preto vačšina výrobcov na Slovensku prekračuje minimálny limit pre povinný obsah jódu v soli. Využiteľnosť jódu pre tvorbu hormónov štítnej žlazy môže obmedziť aj nadmerné užívanie brokolice, kapusty, karfiolu a sóje, ktoré obsahujú tzv. strumigény. Pre správnu funkciu hormónov štítnej žlazy je podobne ako jód dôležitý aj selén, takže ak dopĺnate jód vo forme výživových doplnkov, netreba zabudnúť aj na doplnenie selénu.
Ak ste vegán, ktorý nekonzumuje mäso a mliečne produkty alebo trpíte hypertenziou a kvôli obave zo zvýšenia tlaku sa striktne vyhýbate soli, alebo ste tehotná či dojčiaca žena, ktorá má nároky na jód podstatne vyššie ako bežný človek, kľudne sa lekára spýtajte, či by Vám suplementácia jódom nepomohla. Aj pri niektorých ochoreniach štítnej žlazy, prsníka a vaječníkov sa v štúdiách osvedčilo podávanie elementárneho alebo organicky viazaného jódu, to si však ešte vyžaduje viaceré výskumy, takže tiež neodporúčame bez porady s lekárom. Nedostatok jódu je vážny problém, na Slovensku však zriedkavý.
Prečo treba byť opatrný pri užívaní jódu vo forme doplnkov výživy?
Nadbytok jódu môže byť škodlivý pre zdravie podobne ako nedostatok. Nadmerné užívanie jódu súvisí s nadmeným a najmä neopodstatneným užívaním vitamínových výživových doplnkov, jódových výživových doplnkov, doplnkov s obsahom rias. Menia sa aj stravovacie návyky a ľudia si čoraz častejšie pochutnávajú na „jódových bombách“ ako je sushi, morské riasy či plody mora (japonci majú vypestovanú toleranciu na zvýšený prísun jódu preto to v pohode zvládajú bez ujmy na zdraví). Ak máte zdravú štítnu žlazu, nadmerný príjem jódu nezvykne robiť ťažkosti, pokiaľ nestúpne o viac ako 10 násobne oproti normálnej hodnote (150 µg). Vtedy môže u niektorých jedincov dochádzať k narušeniu aktivity štítnej žlazy a k jej poruchám (struma, hypotyreóza, hypertyreóza). Horší je však príjem jódu u ľudí s poruchou štítnej žlazy, o ktorej vôbec nemusia vedieť a nadmerným príjmom jódu môžu naštartovať hypertyreózu. Takáto situácia nastala napríklad v Holandsku pri zavádzaní jódu do chleba či v Anglicku pri zavádzaní jódu do mlieka, kedy sa so zvýšením príjmu jódu zaznamenal aj vrchol výskytu hypertyreoidizmu. Ďaľšou rizikovou skupinou sú tehotné a dojčiace ženy, u ktorých sú síce nároky na jód vyššie (220-250 µg) a jód je nevyhnutný pre zdravý vývoj dieťaťa, ale aj tu treba užívať doplnky s mierou a odporúčané dávky neprekračovať. Nezrelá štítna žlaza dieťaťa môže zareagovať na zvýšený prísun jódu tzv. neonatálnou hypertyreózou.
Príjem jódu prostredníctvom potravín a jodidovanej soli je u bežnej zdravej populácie na Slovensku dostatočný, u niekorých sledovaných skupín dokonca zvýšený, preto sa o užívaní doplnkov výživy obsahujúcich jód poraďte s lekárom (endokrinológ, gynekológ).
Zdroje:
- – Trusková I., Risk assessment of iodine and its food supply, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
- – Roti, E. & Vagenakis, A.G., 1996: Vplyv prebytku jodidu:klinické aspekty. In Braverman,
L.E. & Utiger, R.D. ads štítnej žľazy. Philadelphia: JB Lippincott, 2004, s. 316 – 327. - – http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out146_en.pdf
- – Pennington, J.A.T., 1990. A review of iodine toxicity reports. J Amer Diet Ass, 1990, s. 1571-
1581. - – Podoba J., THE MOST FREQUENT THYROPATHIS IN GENERAL PRACTITIONER ́S OFFICE, Via pract., 2005, roč. 2 (5): 230–235
- – Braverman, L.E., 1990. Iodine-induced thyroid disease. Acta Med Austriaca 17 (Suppl 1):29-33.Bundesinstitut für gesundheitlichen Verbraucherschutz und Veterinärmedizin (BGVV) 2001. Empfehlung dated 29.03.2001, No 12/2001, Berlin, Germany.
- – Delang, F. de Benoist, B., Alnwick, D., 1999. Risks of iodine-induced hyperthyroidism aftercorrection of iodine deficiency by iodised salt. Thyroid, 1999, s. 545-556.
- – http://www.efsa.europa.eu
- – MAFF, 2000. Iodine in milk. London, Ministry of Agriculture, Fisheries and Food, 2000 Nelson, M. and Phillips., D.J.W., 1985. Seasonal variations in dietary iodine intake and thyrotoxicosis. Human Nutr and Appl Nutr 39, 1986, s. 213-216.
Súvisiace články:
Vitamíny a výživa v tehotenstve
Dezinfekcia a špeciálne náplaste
Bolesť a zápal hrdla v tehotenstve
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Zuzana
