V závislosti od množstva a lokalizácie vypadávania vlasov rozlišujeme viacero typov alopécie, pričom každý má inú vyvolávajúcu príčinu.
Alopecia areata – je autoimunitné ochorenie, kedy imunitný systém napáda vlastné vlasové korienky. U väčšiny postihnutých začína v detstve alebo v mladom veku do tridsiatky. Často sa vyskytuje u jedincov s rôznymi poruchami imunity prejavujúcimi sa atopickým ekzémom, alergiami, systémovým lupusom, vitiligom a pod. alebo u ľudí so zle korigovaným zrakom alebo neliečenými očnými infekciami. Pri alopécii areata dochádza k rýchlej ohraničenej strate vlasov asi vo veľkosti mince. Ložísk býva na vlasovej časti hlavy zvyčajne viac a často sa zvyknú postupne spájať do veľkých lysín. Na vypadnutých plochách môžu vyrastať jemné vlásky podobajúce sa chĺpkom, ktoré sú bez pigmentácie, u väčšiny pacientov však vypadané plochy samé zarastú v priebehu šiestich mesiacov až jedného roka. Asi v dvoch percentách prípadov dochádza k úplnej strate vlasov, čo sa nazýva alopecia totalis. Ak dochádza k úplnej strate vlasov a zároveň aj ochlpenia na tele (mihalnice, obočie, fúzy, chlpy), hovoríme o alopecii universalis. Vo všeobecnosti platí, že čím je ochorenie expanzívnejšie (čím sú postihnuté plochy väčšie), tým je aj pravdepodobnosť opätovného nárastu vlasov nižšia. Ďalšími znakmi signalizujúcimi vážnejšie postihnutie s horšou prognózou sú malé jamky na nechtoch na nohách alebo rukách (povrch nechtu je tak drsný), červená škvrna, tzv. „oheň“ na šiji (tvorená presvitajúcimi červenými žilkami), začiatok ochorenia pred pubertou a ak vypadaná plocha nezarastá do jedného roka alebo sa strata vlasov zhoršuje.
Ochorenie alopecia areata často začína po prekonaní infekčného alebo zápalového ochorenia, ktoré pri poruche imunitného systému funguje ako spúšťač. Vo väčšine prípadov síce dochádza k postupnému zarastaniu vypadnutých miest, u mnohých sa ale po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch ochorenie vracia. Napriek tomu, že ochorenie alopecia areata je nepríjemné a pomerne stresujúce, väčšia pacientov je v inak dobrej telesnej kondícii, nejedná sa teda o žiadne život ohrozujúce ochorenie.
Telogénne effluvium – je typ difúzneho vypadávania vlasov (teda približne rovnomerne z celej vlasovej pokrývky), ktorý sa vyskytuje najmä u žien. Existuje viacero typov telogénneho effluvia, ktoré sa odlišujú priebehom a dĺžkou trvania, princíp vypadávania je však rovnaký.
Prvý typ je pomerne rýchly, vyvíja sa niekoľko týždňov alebo mesiacov po prekonanom fyzickom alebo psychickom strese (pacient vie približne určiť kedy vypadávanie začalo). Nastáva po pôrode, po prekonaných operačných zákrokoch, haváriách alebo ťažších horúčkovitých ochoreniach, väčšom znížení váhy alebo po prekonaní silného emočného stresu. Príčinou telogénneho effluvia ale môže byť aj užívanie niektorých liekov ako betablokátory (na vysoký krvný tlak), antidepresíva, lieky proti zápalu a bolesti, hormonálna antikoncepcia, antibiotiká, vysoké dávky vitamínu A a i.
Nastáva približne 6 – 12 týždňov po vyvolávajúcej udalosti, je teda treba zvážiť, či v tom období pacient nezačal užívať niektoré lieky alebo neprekonal nejakú chorobu (môže sa jednať aj o zdanlivo banálnu infekciu, ktorú telo prežívalo ako veľký stres). U žien vlasy veľmi citlivo reagujú na zmeny hladiny estrogénu (ženský pohlavný hormón), preto padajú vlasy po pôrode (aj niekoľko mesiacov), počas menopauzy alebo po vysadení hormonálnej antikoncepcie. Takéto vypadávania vlasov je úplne normálne a upraví sa samo v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov.
Charakteristické je rovnomerné vypadávanie z celej vlasovej pokrývky, kedy si pacient pri umývaní, česaní alebo inej úprave vlasov nachádza celé hrste vypadnutých vlasov. Tento stav pretrváva zväčša 6 – 9 mesiacov (môže aj viac) a pomaly sa vypadávanie zmierňuje. Vo väčšine prípadov dochádza k opätovnému rastu vypadnutých vlasov a obnoveniu ich hustoty. Po niekoľkých mesiacoch od začiatku vypadávania je možné vidieť líniu malých vyrastajúcich vlasov pozdĺž čela.
Druhý typ prebieha približne rovnako, vyvíja sa však pomaly, jeho trvanie je dlhšie a vypadávanie nie je až také intenzívne ako u prvého typu. Zároveň vlasy nemusia hneď dorastať ako v prvom prípade a nové vlasy začínajú rásť až niekoľko mesiacov po vypadnutí. Niekedy ho pacienti ani nezaregistrujú, len majú po niekoľkých mesiacoch pocit, že im zredli vlasy. Druhý typ je zväčša vyvolávaný dlhodobo prítomným spúšťačom – chronickým zápalovým ochorením, nesprávnou životosprávou, poruchami funkcie štítnej žľazy, zhoršeným vstrebávaním niektorých látok napr. železa, vitamínu B12, pretrvávajúcim stresom a pod.
V niektorých prípadoch sa striedajú obdobia intenzívneho vypadávania s obdobiami bez výraznejšieho vypadávania vlasov, čo je charakteristické pre chronické telogénne effluvium. Najčastejšie postihuje ženy medzi 30 – 60tym rokom života. Pre okolie tieto zmeny nie sú viditeľné, ženy však pociťujú značný úbytok vlasov. Jeho príčiny zatiaľ nie sú známe, k úplnej strate vlasovej pokrývky však pri ňom nedochádza.
Trichotillomania – je porucha, kedy pacient ťahaním si vlasov, mihalníc, obočia alebo chlpov pociťuje úľavu (niečo podobné ako obhrýzanie nechtov). Môže to robiť vedome alebo nevedomky, výsledkom sú ale holé miesta bez chlpov alebo vlasov. Postihnutí majú často nutkanie vytrhnuté vlasy jesť. Ochorenie postihuje prevažne deti, respektíve začína v detstve, najčastejšie medzi 11 – 13 rokom, môže ale postihnúť aj mladšie deti. Dlhodobým ťahom sa poškodzujú korienky vlasov, čo spôsobí, že holé miesta už nezarastajú. Táto diagnóza si vyžaduje odbornú starostlivosť pod vedením psychológa, alebo psychiatra, pretože je väčšinou sprevádzaná aj inými poruchami ako depresie, úzkosť, extrémny strach a pod.
Trakčná alopécia – sa vyskytuje prevažne u žien a mužov s dlhými vlasmi, ktorý často nosia vrkoče alebo iné účesy so silno stiahnutými vlasmi. Pravidelným ťahom sa oslabujú vlasové korienky a vlasy majú tendenciu k vypadávaniu. Tento stav sa vyskytuje často napr. u modeliek, ktoré mávajú vlasy zaťažované zložitými účesmi a fixačnými prípravkami alebo u žien, ktoré si nechávajú dlhodobo predlžovať vlasy. Ideálne je nosenie rozpustených vlasov, alebo len mierne stiahnutých a pokiaľ nie sú narušené vlasové korienky, vypadávanie sa samo upraví.
Ak vlasy vypadávajú prevažne z temena hlavy a preriedenie sa dá pozorovať hlavne na vrchu hlavy, z najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o androgénnu alopéciu. Čoraz častejšie sa vyskytuje aj u žien, našťastie však u žien nedochádza k úplnej strate vlasov ako u mužov. Čítať viac o Androgénnej alopécii.
…čítať viac o Vypadávaní vlasov
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Diana
