Mnohé ochorenia tráviaceho traktu bývajú často spojené s poruchami nálady alebo depresiou. Podobne aj mentálne poruchy ako napr. autizmus alebo schizofrénia sú úzko späté s nerovnováhou črevnej flóry a ich prejavy môžu značne reagovať na zmenu diéty. Na základe úzkeho prepojenia psychických porúch a zmien v bakteriálnej flóre tráviaceho traktu sa začali niektoré štúdie zaoberať možnosťou ovplyvňovania nálady a správania ľudí a zvierat prostredníctvom zmeny črevnej flóry.
Zmena osobnosti zmenou črevného obsahu?
Vedci v Kanade sa počas jedného experimentu pokúsili nahradiť črevnú flóru myši trpiacej úzkosťou flórou myši s normálnym správaním a skutočne sa zmenilo aj jej správanie. Myš sa správala viac spoločensky a strach ustúpil. Experiment fungoval aj v opačnom poradí, teda zdravá myš sa po zmene bakteriálnej flóry zmenila na plachú, menej spoločenskú. Podobné zmeny boli pozorované aj pri zmene stravy, podávaní probiotík alebo pri užívaní antibiotík, čo vedie k zmene zloženia črevnej flóry. Pri skúmaní hladín mediátorov v mozgu týchto myší bolo zistené, že zmena bakteriálnej flóry v črevách skutočne viedla k zmene hladín mediátorov v oblasti mozgu, ktorá je zodpovedná za náladu a emócie. V inej štúdií podávanie probiotík Lactobacillus casei viedlo k zlepšeniu nálady u ľudí trpiacich úzkosťou. Spomínané zistenia vedú k novým možnostiam liečby úzkosti a depresie prostredníctvom zmeny črevnej flóry pomocou podávania probiotík alebo zmenou jedálnička.
Zdroj:
Stephen M.Collins, Zain Kassam, Premysl Bercik: The adoptive transfer of behavioral phenotype via the intestinal microbiota: experimental evidence and clinical implication. Current Opinion in Microbiology, 2013: Vol. 16, Pages 240-245.Timothy G. Dinan, Catherine Stanton, John F. Cryan. Psychobiotics: A Novel Class of Psychotropic. Biological Psychiatry, 2013; 74 (10): 720
Serotonín – látka zodpovedná nielen za našu náladu
Pomerne známa je skutočnosť, že serotonín je neuromediátor , ktorý sa podieľa na regulácii nálady (viac v článku Prírodná liečba depresie). Menej známa je ale skutočnosť, že asi 95% serotonínu sa nachádza v tráviacom trakte a len asi 5% v mozgu, čo opäť podporuje teóriu prepojenia nálady s trávením. Preto aj nie je prekvapením, že niektoré lieky na depresiu (SSRI – inhibítory spätného vychytávania serotonínu) vyvolávajú gastrointestinálne nežiaduce účinky. Serotonín v črevách sa okrem iného podieľa na regulácii motility, teda hybnosti čriev, zvýšené hladiny podporujú črevnú motilitu, znížené naopak. Narušenie hospodárenia serotonínu v črevách je preto pozorované napr. u IBS (dráždivý tračník), kedy sa u pacientov striedajú obdobia zápchy s obdobím hnačky (u každého jedinca má toto ochorenie trochu iný priebeh) a zhodou okolností (?) sa patogenéza tohto ochorenia spája s nervozitou alebo psychickým nepokojom.
Naše baktérie rozhodujú o tom, čo budeme jesť
Výsledky viacerých štúdií publikovaných v časopise Bioessays potvrdili, že to na aké jedlo máme chuť a aké jedlo si vyberáme má opäť na svedomí naša črevná flóra. Pre každého človeka je typické určité zloženie črevnej flóry, tzv. mikrobióm. Každý bakteriálny kmeň pritom vyžaduje na optimálny rast špecifické živiny, niektorým kmene preferujú vyšší obsah tukov, iné cukrov a pod. Ak teda máme premnožené kmene, ktorým sa najlepšie darí v prostredí cukrov, vysielajú tieto baktérie signálne molekuly, ktoré sliznica čreva spracuje a posiela vyššie do mozgu, kde nám v konečnom dôsledku prichádza informácia, že máme chuť na sacharidové jedlo. Dobrá správa je, že cielenou zmenou stravy zároveň vieme meniť zloženie črevnej flóry, ak napr. zámerne obmedzíme sacharidy, potlačíme rast „sacharidových“ kmeňov (niektorí autori udávajú, že k zmene flóry môže dôjsť už v priebehu 24 hodín, na trvalú zmenu osídlenia sú však nevyhnutné aj trvalé zmeny stravy).
Objavuje sa čoraz viac dôkazov o dôležitosti črevnej flóry. Baktérie v nás sú schopné ovplyvňovať naše správanie, náladu aj chuť do jedla. Pozitívne je, že sa sami môžeme podieľať na vytváraní prostredia pre určitý typ baktérií, či už podávaním probiotík, antibiotík (na vyhubenie určitých kmeňov) alebo výberom potravín. Na výber správnych probiotických kmeňov sú nevyhnutné ďalšie štúdie, s výberom kvalitných potravín, ktoré pomáhajú budovať kvalitné osídlenie čriev sa však dá začať hneď.
Súvisiace články:
Probiotiká – ktoré, kedy, ako?
Nedostatok vitamínov pri depresii?
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Diana
