Nezriedka sa stáva, že u pacientov, ktorí sa sťažujú na určité zdravotné ťažkosti, nenájde lekár ani po dôkladnom vyšetrení žiadnu príčinu, ktorá by ich vysvetľovala. Ťažkosti buď samé ustanú, alebo sa na určitý čas vytratia, alebo pretrvávajú a na rade sú ďaľšie vyšetrenia u odborných lekárov. Ak lekár opať nič nenájde (žiadna infekcia, zápal, patologický jav, trauma, krvný obraz je v poriadku…), obvykle dochádza k predpísaniu symptomatických liekov, čiže takých, čo uľavujú od konkrétnych symptómov napr. liekov proti bolesti, žalúdočnéj kyseline, nejakých doplnkov výživy.
Odhaduje sa, že len u 15-20% zdravotných ťažkostí, kvôli ktorým prichádzajú pacienti za lekárom, sa dajú zistiť primárne organické príčiny. Veľmi výrazne to pociťujeme najmä v oblasti gastroenterológie. Dyspepsiou (súhrn ťažkostí spojených so zlým trávením ako nechutenstvo, pocit tlaku a plnosti, plynatosť, nafukovanie, nepravidelná stolica) trpí 25%-50% populácie, z čoho asi 25% vyhľadá pomoc lekára, z nich viac ako 60% nemá preukázaný pôvod potiaži.
Za každou chorobou nemusí stáť baktéria, vírus, alergén, inolerancia či nebodaj nádor. Veľkú skupinu ochorení, ktorých vďaka životnému štýlu neúprosne pribúda, zaraďujeme medzi ochorenia psychosomatické. Psychosomatické ochorenie je také, ktoré sa prejavuje telesnými symptómami (napr. bolesť brucha, migréna, hnačky, alergia, gynekologické problémy, hypertenzia), organická príčina sa však nenájde, na ich vzniku a priebehu sa podieľajú psychické činitele. To znamená, že ste na základe vyšetrení v podstate zdraví, ale cítite sa aj tak zle.
Často sa dá odpozorovať časová súvislosť medzi vznikom alebo zhoršením nejakého zdravotného problému a napr. životnýmí udalosťami, s ktorými sa pacient musí vyrovnať (strata blízkej osoby), vnútornými zápasmi a konfliktami (udalosti neprebiehajú podľa našich predstáv), medziľudskými vzťahmi, frustráciou a podobne.
Psychosomatické ochorenia pozorujeme často už v detskom veku a súvisia so vzťahmi v rodine, s nedostatkom harmonického prostredia, kedy môže dochádzať k vychýleniu regulácie centrálnej nervovej sústavy a k zmene funkcie neuronálnych sietí aj neuroendokrinných regulácií. Správanie sa rodičov k dieťaťu v skorom detstve je dôležité pre budovanie charakteristík správania v dospelosti. Už okolo dvoch rokov sa upevňujú základné vzorce správania sa, ktoré sa rozvíjajú pri interakciách s okolím, postupne sa vyvíjajú adaptačné mechanizmy na situácie, ktoré nevieme alebo nemôžeme vyriešiť. Psychosomatické ťažkosti sa pozorujú u 10-25% detí a dospievajúcich. Predpokladá sa, že sú odpoveďou na stres, pričom medzi najčastejšie stresory patria okrem rodinných problémov, ťažkosti v škole, veľký tlak na deti, sťahovanie, psychiatrické ochorenie rodiča a podobne. Deti sa najčastejšie sťažujú na chronickú únavu, bolesti hlavy, bolesti brucha, alergie, ekzémy, sú častejšie choré.
U dospelých postihujú psychosomatické ochorenia najmä tráviaci systém, hovoríme o funkčných poruchách trávenia, ktoré predstavujú súhrn rôznych symptómov postihujúcich tráviacu sústavu bez preukázaných organických, biochemických, ultrazvukových či endoskopických nálezov a abnormalít. Tráviace problémy sa po prvýkrát zvyknú objaviť už v mladosti. Charakteristické je napríklad, že ťažkosti sa nevyskytujú v noci, zlepšovanie a zhoršovanie symptómov súvisí so psychosociálnymi vplyvmi (zhoršujú sa pri strese), zvyknú chýbať varovné príznaky typické pre organické ochorenie tráviaceho systému ako nočné ťažkosti (napr. hnačka), výrazná strata hmotnosti, krv v stolici alebo vo zvratkoch, anémia a podobne.
Niektorí odborníci tvrdia, že gastritída (zápal žalúdka) nezvykne bolieť a teda nie je príčinou bolesti brucha, podobne ako prítomnosť Helicobactera pyroli pri funkčnej dyspesii nie je dôvod k liečbe antibiotikami, jednoznačná indikácia je až prítomnosť vredu žalúdka alebo dvanástnika.
Tráviaca sústava disponuje vlastným črevným nervovým systémom. Tento systém nazývame vegetatívny nervový systém, ktorý okrem trávenia reguluje rôzne životné funkcie ako krvný tlak, vyprázdňovanie močového mechúra, telesnú teplotu, činnosť srdca atď. Pozostáva zo sympatikového a parasympatikového nervového systému. Trávenie nám spomaľuje sympatikový nervový systém a povzbudzuje parasympatikový nervový systém, ich nadmerná stimulácia je však zodpovedná nielen za tráviace ťažkosti. Poruchy takýchto vegetatívnych funkcií označujeme ako somatoformná autonómna porucha (F45.3) a môže sa dotýkať všetkých orgánov a systémov, ktoré sú ovplyvňované týmto nervovým systémom, takže môže v závislosti od predispozície postihovať aj srdcovo-cievny systém (príkladom je napr. hypertenzia, búšenie srdca), dýchací systém, urogenitálny. Napríklad pri trvalom strese a emočnom napätí brzdí sympatikus činnosť čriev a žalúdka (telo sa pripravuje na “boj alebo útek“, mozog a svaly sa prekrvujú viac na úkor tráviacej sústavy), nedostaočné prekrvenie vedie okrem spomaleného trávenia aj k bolestiam žalúdka, dochádza k nadprodukcii žalúdočnej kyseliny, ktorá dráždi zle prekrvenú žalúdočnú stenu. Sympatiková hyperstimulácia môže viesť aj k migrénam, hypertenziam, kardioneurózam a podobne. Nadmerne stimulovaný parasympatikus zas môže viesť k hnačkám, vredom, kolitíde ale aj k astme. Ak by sme to chceli jednoduchšie, tak agresivita a hnev urýchľujú prechod potravy žalúdkom, zatiaľ čo úzkosť a silné emócie ju spomaľujú.
K častým psychosomatickým poruchám patrí syndróm dráždivého čreva, kde viac ako polovica pacientov trpí zároveň aj nejakou úzkostnou poruchou (obvykle neliečenou alebo nediagnostikovanou). Pridružiť sa môžu aj ďaľšie symptómy ako migrény, ťažkosti s močením, gynekologické ťažkosti atď.
Dráždivý žalúdok alebo funkčná dyspesia je ďaľšia psychosomatická porucha žalúdka, ktorá podobne ako dráždivé črevo, postihtuje častejšie ženy. Objaviť sa môže mimovoľné vracanie vyvolané emočným napätím alebo psychickou záťažou. Žalúdočné kŕče spôsobené napätím žalúdočného svalstva, či bolesti žalúdka vyplývajúce z nedostatočného prekrvenie žalúdočnej steny.
Medzi psychosomatickými ochoreniami nájdeme aj funkčné pálenie záhy, kedy vyšetrenia vylúčili reflux alebo zápal pažeráka. Náchylnosť na gastritídu sa zvyšuje pri psychickom preťažení, objaviť sa môžu symptómy ako nechutenstvo, nevoľnosť, pocit plnosti.
Tráviaca sústava často odráža duševné problémy, vnútorné konflikty, narušené vzťahy či problémy so spracovaním rôznych situácií. Problémom býva podľa odborníkov aj brzdenie sa v prejavovaní afektov, ktoré sa potom prejavia somaticky-čiže prostredníctvom nejakého telesného symptómu.
Chronický stres prispieva aj k vzniku chorôb, ktoré neradíme medzi psychosomatické – vyšetreniami sa zistí patologický jav-poškodenie, ochorenie vieme jasne pomenovať aj liečiť. Dlhodobé preťaženie, najmä u osôb s obmedzenou schonosťou zvládať záťaž, sa tak môže podieľať na vzniku alergických (veľmi často), autoimunitných, srdcovocievnych, tráviacich, psychiatrických chorôb, chronickej únavy či chronických bolestí.
Ako sa liečia psychosomatické ochorenia?
Psychosomatická medicína sa u nás využíva bohužiaľ minimálne. Samotná psychoterapia pacientov so somatickými prejavmi je podľa mňa zložitá, pretože takíto pacienti sa necítia byť psychicky chorí a príde im nezmyselné liečiť napríklad svoju bolesť brucha u psychológa alebo psychiatra. Navyše liečba psychosomatických ochorení je pre človeka náročnejšia a zdĺhavejšia, resp. neštandardnejšia. Bežný pacient si predstavuje, že príde k lekárovi, ten zistí, čo mu je, zaháji terapiu, predpíše lieky a je po probléme. Pri psychosomatických ochoreniach však musí vynaložiť veľké úsilie aj samotný pacient. Mal by rozoznať súvislosť medzi fyzickými symptómami a psychickými procesmi. Aj podpora zo strany lekárov je podľa mňa v tomto smere slabá.
Ale aj na Slovensku máme Psychosomatickú kliniku FZaSP Trnavskej Univerzity v Pezinku, ktorá okrem iného poskytuje aj diagnostiku a liečbu pacientom so psychosomatickými chorobmi, najmä vyžadujúcimi intezívnejšiu a dlhodobejšiu terapiu. Farmakologická liečba (lieky) býva v prípade psychosomatických ochorení skôr doplnková (napr. lieky na ukludnenie), hlavnú úlohu zohráva psychoterapia, relaxačné cvičenia, KBT (Kognitívno-behaviorálna terapia), techniky zvládania stresu, psychoedukácia, hypnóza, biofeedback terapia. Snáď najrozšírenejšiou metódou v liečbe psychomsomatických ochorení sú autogénne tréningy. Autogénny tréning je cvičenie, ktoré sa vie naučiť každý a pomocou neho sa stať odolnejším voči záťažovým situáciám, zvládať stres, naučiť sa relaxovať. Pri cvičení sa pracuje so psychickým napätím, funkčným stavom vegetatívnej nervovej sústavy a napätím svalov. Cieľom je využiť svalovú relaxáciu k dosiahnutiu psychického uvoľnenia a k ovplyvneniu funkcie orgánov, ktoré riadi vegetatívna nervová sústava.
Súvisiace články:
Tetánia alebo tetanický syndróm-diagnóza mladých 21. storočia.
Prekvapujúce zistenie: Našu osobnosť formujú naše črevá?
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Zuzana
Zdroje:
- https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sluzby/akademicka_kniznica/PDF/Elektronicke_knihy_LF_UK/Stres_a_adaptacia_cb_web.pdf
- Jozef Hašto, Psychosomatický pacient-ako mu porozumieme? Via pract., 2006, roč. 3(1): 28 – 32.
- Hrubý, D. Ignjatovičová, M. Ignjatovič, G. Nosáľová. Vzájomná relevancia neurobiológie a psychoterapie. PSYCHIATRIA, 13, 2006, č. 3-4, s. 141-157.
- Brill SR, Patel DR, MacDonald E; Psychosomatic disorders in pediatrics. Indian J Pediatr. 2001 Jul;68(7):597-603.
- Oki J; Care continuity for children with psychosomatic disorders. Nihon Rinsho. 2010 Jan;68(1):97-102.
