Svrab je kožné ochorenie, ktoré spôsobuje parazit zákožka svrabová. Hoci sa môže zdať, že toto ochorenie sa už v dnešnej dobe velmi nevyskytuje, po celom svete pozorujeme cyklické zvyšovanie a znižovanie výskytu približne každých 15 rokov, čo naznačuje, že svrab nebude iba dôsledok zlých hygienických podmienok. Výskyt epidémií je podstatne vyšší v rozvojových krajinách. U nás za posledných 10 rokov sledujeme stúpajúcu tendenciu. V roku 2015 bol najvyšší výskyt svrabu zaznamenaný v Prešovskom kraji a najnižší v Bratislavskom kraji. Najčastejšie postihnutou populáciou sú deti, v roku 2015 to bola veková skupina 10-14 rokov, ďalej deti vo veku 5-9 rokov, a hneď nasledovali dojčatá do jedného roku, výskyt svrabu u ľudí od 20 rokov a viac bol podstatne nižší v porovnaní s detskou populáciou (údaje pochádzajú z EPIS-epidemiologický informačný systém Slovenskej republiky).
Ako chytíme svrab a ako sa prejavuje?
Svrab sa prenáša priamym kontaktom z človeka na človeka, často pri pohlavnom styku. Menšie epidémie sledujeme hlavne v hromadných liečebných a sociálnych zariadeniach. Svrab postihuje všetky socioekonomické triedy, častejšie však ľudí s nedostatočnou hygienou alebo oslabenou imunitou. K prenosu môže dochádzať aj prostredníctvom napríklad posteľného prádla alebo uterákov použivanými spoločne s infikovanou osobou.
Pre svrab sú typické chodbičky v rohovej vrstve kože, ktoré vytvára parazit. Zvonka vyzerajú ako dve svetlo červené papuly vedľa seba (jedna môže byť väčšia-vstup parazita, druhá obvykle menšia-koniec chodbičky). Svrab sa prejavuje svrbením kože, najmä po zahriatí alebo v teple, charakteristické je intenzívne nočné svrbenie. Lokalizovaný je najčastejšie v medziprstí rúk, na zápästí, na vnútornej strane lakťov a stehien, pod pazuchami, na genitáliách, okolo pupka, na zadku. Problém môže vznikať pri diagnostikovaní ochorenia, kedže svrab má podobný klinický obraz ako rôzne kožné choroby sprevádzané svrbením (atopická dermatitída-ekzém, alergie na potraviny, seboroická dermatitída, psoriáza puncata, granulomatózne choroby, žihlavky, lišaje a podobne…). Chybné diagnózy sa vyskytujú najmä u novorodencov a dojčiat, kde papulózne ložiská a svrbenie môžu byť mylne vyhodnotené ako najčastejšie kožné ochorenie dojčiat – atopický ekzém. Diagnostiku sťažuje aj skutočnosť, že u detí na rozdiel od dospelých, postihuje svrab aj tvár, dlane alebo vlasatú časť. Asi po dvoch týždňoch od prepuknutia svrabu sa objavuje na koži alergická reakcia na zakožku svrabovú, ktorá môže maskovať prejavy svrabu (dokonca sa môže zvýšiť hladina IgE, čo opäť nabáda lekára k atopicke dermatitíde). Pri chybnej diagnóze komplikuje situáciu aj nasadená protialergická liečba (antihistaminiká, kortikoidy), ktorá úľaví od príznakov, ale príčinu nevyrieši a ochorenie prechádza do chronického štádia. Obvykle sa súčasne pozorujú aj sekundárne prejavy ochorenia, ktoré vznikajú rozškriabaním svrbiacich ložísk, kedy dochádza k následnej infekcii, ktorá sa širi aj na iné miesta tela, čo môže opäť sťažiť odhalenie choroby. V prípade diagnostických nejasnotí je preto vhodné mikroskopické vyšetrenie na dôkaz parazita.
Ako liečime svrab?
Liečba svrabu zahŕňa likvidáciu parazitov a súčasne hygienické opatrenia, ktoré zabránia šíreniu infekcie. Využíva sa lokálna liečba (vonkajšia), ktorá má svoje špecifiká. Prípravky proti svrabu sa nanášajú na úplne celé telo, nie len na miesta, kde máme podozrenie na ochorenie – od krku až po špičky prstov na nohách, u detí mladších ako 2 roky aj na hlavu a tvár (vynechávame oblasť v okolí očí a úst). Celotelová aplikácia je dôležitá, pretože je nevyhnutný priamy kontakt parazita a masti/krému, kde ju nenanesieme, tam môže zákožka svrabová prežiť. Výhodou protisvrabovej liečby je, že obvykle postačuje krátkodobá (3 dni) alebo aj jednorázová aplikácia lieku.
Najstarším používaným liekom v liečbe svrabu je sírová masť (2-20% síra vo vazelíne). Sírová masť sa pripravuje v lekárňach. Nie je prílíš voňavá, je však veľmi efektívna, lacná, s minimom nežiaducich účinkov, bez rizika vzniku rezistencie (odolnosti parazita). Je vhodná pre všetky vekové kategórie (aj malé deti a dojčatá), patrí medzi liek voľby aj u tehotných a dojčiacich žien. Postačujúca zvykne byť koncentrácia 5-10%, u detí 2,5%, niekdy sa pri dospelých stretávame aj s 20% koncentráciou, tam však treba dať pozor na podráždenie kože. Využívajú sa viaceré schémy liečby. V prípade jednorázovej 24-hodinovej aplikácie masti nemusí byť účinok dostatočný, preto sa odporúča aplikácia prípravku tri po sebe idúce dni, buď nasleduje kúpeľ (umytie prípravku) každých 24 hodín (97% úspešnosť) alebo sa nanáša tri po sebe idúce noci, nie na 24 hodín (91% úspešnosť liečby).
5% permetrín je ďaľší antiparazitárny prípravok používaný v liečbe svrabu. Krém je viazaný na lekársky predpis a z väčšej časti hradený zdravotnou poisťovňou. 1% permetrín sa v minulosti využíval na liečbu zavšivenia, dnes sa chemické hubenie vší už veľmi nepoužíva, najmä kvoli rezistencii (odolnosti) vší voči nim. 5% permetrín patrí k vysoko účinným prostriedkom na hubenie zákožky svrabovej. Vykazuje podobnú účinnosť ako v minulosti používaný Lindan, má však omnoho nižší výskyt nežiaducich účinkov, lepšiu znášanlivosť a nižšiu toxicitu. Na liečbu obvykle postačuje jednorázová aplikácia krému po dobu minimálne 8 hodín, potom sa krém zmyje, vo zriedkavých prípadoch je potrebné kúru po 14 dňoch opakovať. Permetrín sa nesmie používať u novorodencov, nie sú dostatočné skúsenosti ani s dojčatami a batoľatami. Nesmie sa aplikovať na genitálie alebo rany.
Súčasťou protisvrabovej liečby bývajú antihistaminiká, ktoré potláčajú nepríjemné svrbenie, ktoré môže pretrvávať aj po vyhubení zákožky. Pri pridruženenej bakteriálnej infekcii sa podávajú antibiotiká, pri ekzematizácii zasa kortikoidné maste a emolienciá. Svrbenie zmierňujú aj v lekárni pripravené emulzné roztoky alebo krémy s 1% mentolom alebo ichtamolom.
Všetky osoby, ktoré prišli do kontaktu s nakazenou osobou, by sa mali podrobiť lekárskej prehladke. Osobné aj postelné prádlo používané pred liečením aj v čase liečenia je nevyhnutné každodenne vymieňať a prať minimálne pri 60°C, dôkladne vyžehliť. Ostatné odevy sa neodporúča používať aspoň 5-7 dní alebo ich nechať v mrazivom prostredí, zákožka svrabová mimo kože hostiteľa po pár dňoch hynie.
Vedeli ste, že:
Rôzne druhy zákožky svrabovej napádajú aj zvieratá (psy, kone, dobytok…). Svrab postihujúci zvieratá však nie je prenosný na človeka, resp. môžu sa objaviť svrbivé vyrážky (papuly) na miestach kontaktu so zvieraťom, ktoré však samé miznú, ak sa dostaneme mimo kontaktu s chorým zvieraťom. Zákožka parazitujúca na zvieratách totiž neparazituje na ľuďoch, nepreniká do ľudskej kože, nevytvára v nej chodbičky, ani sa v nej nerozmnožuje.
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Zuzana
Zdroje:
Sharquie KE, Al-Rawi JR, Noaimi AA, Al-Hassany HM. Treatment of scabies using 8% and 10% topical sulfur ointment in different regimens of application;J Drugs Dermatol. 2012 Mar;11(3):357-64.
