Keď sa povie kvasinka, väčšina ľudí si predstaví škodlivý mikroorganizmus, ktorý spôsobuje ochorenia kože, nechtov, genitálne plesne alebo nebezpečné systémové mykózy. Nie je však kvasinka ako kvasinka. Saccharomyces boulardii (Saccharomyces cerevisiae var boulardii) je tropická kvasinka, ktorá bola prvýkrát získaná z ovocia liči a mangostan. Mnohé štúdie ukazujú už roky jej prospešnosť v liečbe aj prevencii, predovšetkým žalúdočno-črevných ochorení. A ako pribúdajú štúdie o jej prospešnosti, pribúdajú aj lieky a doplnky výživy, ktoré ju obsahujú, či už ako súčasť probiotických komplexov alebo samostatne. Výhodou S. boulardii je, že je schopná rýchlo dosahnuť v čreve vysokú koncentráciu (do troch dní), udržiavať túto hladinu konštantnú, avšak črevo je ňou kolonizované len dovtedy pokým sa užíva (3-5 dní po ukončení podávania, zmizne aj osídlenie čreva kvsinkou), nedochádza k jej vstrebávaniu do systému, pôsobí len v čreve. Na rozdiel napríklad od väčšiny probiotických baktérií, dokáže táto kvasinka lepšie prežiť cestu, prostredníctvom ktorej sa dostáva do čreva. Najlepšie sa jej darí pri teplote 37°C (netreba ju uchovávať v chladničke), v lyofilizovanej forme ľahko odoláva žalúdočnej kyslosti. Ako kvasinka (nie baktéria) je prirodzene rezistetná (odolná) voči pôsobeniu antibiotík (netreba dávať odstup medzi užívaním antibiotík a kvasinky ako probiotika). Zaujímavé je, že S. boulardii dosahuje vyššie koncentrácie u pacientov s narušenou mikroflórou v porovnaní so zdravými jedincami.
S.boulardii ako probiotikum
Bolo identifikovaných viacero mechanizmov účinku, prostredníctvom ktorých pôsobi S. boulardii ako účinné probiotikum. Reguluje črevnú mikrobiálnu homeostázu (stálosť prostredia), ovplyňuje schopnosť patogénov kolonizovať a infikovať črevnú sliznicu, moduluje lokálnu aj systémovú imunitnú odpoveď, stabilizuje funkciu črevnej bariéry, indukuje niektoré enzymatické procesy súvisiace so vstrebávaním živín. Nachádza sa aj v niektorých probiotických výživových doplnkoch (Biopron) spolu s ďaľšími probiotickými baktériami (laktobacily a bifidobaktérie). Zatiaľ nebolo potvdené, či obohotanie probiotických kmeňov o túto kvasinku prináša osoh. Kvôli možnému antagonizmu (protichodný účinok) medzi jednotlivými probiotikami môže dôjsť k ovplyvneniu účinku probiotika, nielen v súvislosti so S. boulardii, ale aj niektorými probiotickými kmeňmi navzájom. Vhodnejšie sa teda javí užívať kvasinku samostatne (Enterol, Exhelico, Nekadex kapsule pre dospelých, Nekadex kvapky pre deti od dovŕšenia 2. mesiaca).
Hnačka spôsobená antibiotickou liečbou
Narušenie našej priateľskej črevnej mikroflóry antibiotikami je častý jav a častý dôvod nežiaducich účinkov antibiotickej liečby. Rozsiahle štúdie potvrdili, že S. boulardii efektívne predchádza antibiotikami navodenej hnačke. Antibiotikám, u ktorých máme vyššie riziko hnačky, a možnostiam ako jej predísť sa podrobnejšie venujeme v článku Kedy a ktoré probiotikum k antibiotiku.
Infekcia baktériou Clostridium difficile
C. difficile je anaeróbna baktéria, ktorej toxíny poškodzujú črevá. Toxín A poškodzuje črevný epitel, imunitné bunky, prispieva k zápalu sliznice a dochádza k hromadeniu tekutín v čreve, čo vedie k vzniku vodnatých až hemoragických hnačiek a následnej dehydratácii. Toxín B spôsobuje nekrózu (odumretie) napadnutých buniek. Premnoženie tejto baktérie môže spôsobiť mierne hnačky až vážnu klostrídiovú eneterokolitídu. Ochorenie je závažné a časté najmä u starších, polymorbídnych pacientov v dôsledku liečby širokospekrálnymi antibiotikami, ktoré vyhubia normálnu črevnú flóru a dochádza tak k premnoženiu Clostrídie alebo ako nozokomiálna nákaza (zavlečenie infekcie v nemocnici pri vyšetreniach a zákrokoch). V prípade týchto hnačiek sa opäť výborne osvedčila S. boulardii.
Akútna hnačka
Viacero štúdii (vrátane metaanalýzy) potvrdilo skrátenie trvania akútnej hnačky rôzneho pôvodu, zníženie frekvencie stolíc, zníženie závažnosti a normalizáciu jej konzistencie pri užívaní S. boulardii v porovnaní s placebo skupinou (pacienti užívajúci neúčinné liečivo). Štúdie sa uskutočnili predovšetkým u detí, kde sa ukazuje, že S. boulardii je účinným doplnkom na zvládanie akútnych gastroenteritíd. Sledovaná bola aj účinnosť S. boulardii na prevenciu akútnej hnačky detí počas dvoch mesiacov užívania, kedy sa zaznamenala významne nižšia incidencia epizód hnačky v skupine detí užívajúcej kvasinku v porovnaní s placeno skupinou.
Helicobacter pyroli
H. pyroli je baktéria, ktorá sa vo veľkej miere podieľa na vzniku žalúdočných vredov. Liečba spočíva v podávaní trojkombinácie liečiv – dve antibiotiká a liečivo na potlačenie produkcie žalúdočnej kyseliny. Tákáto liečba nie je vždy dobre znášaná (antibiotiká ničia aj zdravú črevnú flóru, čo spôsobuje množstvo nežiaducich účinkov) a v mnohých prípadoch sa infekcia po určitom čase vráti. Navyše po liečbe trojkombináciou je tráviaci trakt oslabený a náchylný na ďalšie infekcie. Pri liečbe je takmer nevyhnutné súčasné podávanie probiotík, ktoré zmierňujú nežiaduce účinky antibiotickej liečby. Okrem klasických laktobacilov a bifidobaktérií (najmä Lactobacillus reuteri Protectis), sa ako prevencia hnačiek pri eradikácii H.pyroli antibiotickou liečbou osvedčila práva kvasinka S. boulardii. Jej podávanie počas liečby trojkombináciou vedie aj k výraznejšej eradikácii (vyhubenie) helicobactera, samotná kvasinka je však proti helicobacterovi neúčinná.
Klinická účinnosť S. boulardii bola testovaná aj v prípade niektorých chronických ochorení ako Crohnova choroba, ulceratívna kolitída, syndróm dráždivého čreva (IBS), parazitárne ochorenia (amébová kolitída, giardiáza), hnačky u HIV pacientov. Opäť s výbornými výsledkami, aj keď vo väčšine prípadov sú potrebné rozsiahlejšie štúdie.
Bezpečnosť alebo kto by S. boulardii nemal užívať?
Aj keď v žiadnych v spomínaných klinických štúdiach neboli pozorované nežiaduce účinky, podávanie S. boulardii nie je úplne bez rizika. Výskyt fungémie (prítomnosť kvasiniek/húb v krvi) bol do roku 2012 zaznamený asi u 100 sledovaných pacientov. Nejdná s však o bežných pacientov ale špecifickú skupinu imunokompromitovaných pacientov (pacient, ktorého prirodzené obranné mechanizmy sú narušené a preto je náchylnejší na závažné až život ohrozujúce infekcie). Za príčinu fungémie sa považuje kontaminácia pacientov žilovým katétrom (kolonizovanými rukami pracovníkov) alebo translokácia tráciaceho traktu (dej, pri ktorom mikroorganizmi prestupujú stenou tráviaceho traktu do lymfatického systému a následne rôznych častí tela). V prípade hnačky u HIV pacientov, sa liečba ukazuje ako bezpezpečná.
Poznámka: Niektoré druhy vlákniny, podobne ako v prípade bežných probiotík, zvyšujú osídlenie čriev S. boulardii. Dobré výsledky ukázalo psyllium (vláknina zo šupiek skorocelu), kde pri jej súčasnom podávani so S. boulardii stúpla hladina kvasiniek o 22%. Niektoré typy vlákniny (napr. pektín-jablčná vláknina) nezaznamenali naopak žiadny vplyv.
Súvisiace články:
Ktoré probiotiká pri histamínovej intolerancii?
Ktoré probiotikum k antibiotiku?
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Zuzana
Zdroje:
- Theodoros Kelesidis, Efficacy and safety of the probiotic Saccharomyces boulardii for the prevention and therapy of gastrointestinal disorders. Therap Adv Gastroenterol. 2012 Mar; 5(2): 111–125.
- Htwe K, Yee KS, Tin M, Vandenplas Y., Effect of Saccharomyces boulardii in the treatment of acute watery diarrhea in Myanmar children: a randomized controlled study. Am J Trop Med Hyg. 2008 Feb; 78(2):214-6.
- Billoo AG, Memon MA, Khaskheli SA, Murtaza G, Iqbal K, Saeed Shekhani M, Siddiqi AQ., Role of a probiotic (Saccharomyces boulardii) in management and prevention of diarrhoea. World J Gastroenterol. 2006 Jul 28; 12(28):4557-60
- Villarruel G, Rubio DM, Lopez F, Cintioni J, Gurevech R, Romero G, Vandenplas Y., Saccharomyces boulardii in acute childhood diarrhoea: a randomized, placebo-controlled study. Acta Paediatr. 2007 Apr; 96(4):538-41.
- Whelan K., Myers C.E. (2010) Safety of probiotics in patients receiving nutritional support: a systematic review of case reports, randomized controlled trials, and nonrandomized trials. Am J Clin Nutr 91: 687–703.
- McFarland L; Bernasconi P (1993). “Saccharomyces boulardii: a review of an innovative biotherapeutic agent”. Microb Ecol Health Dis. 6 (4): 157–71.
- Canani RB, Cucchiara S, Cuomo R, Pace F, Papale F. Saccharomyces boulardii: a summary of the evidence for gastroenterology clinical practice in adults and children. European Review for Medical and Pharmacological Sciences. 2011;15:809-822.
- McFarland L.V. (2009) Unraveling the causes of negative studies: a case of S boulardii for the prevention of antibiotic-associated diarrhea. Rev Med Chil 137: 719–720.
