Okolo 50. roku života každej ženy končí plodné obdobie spojené s postupným až úplným útlmom činnosti pohlavných orgánov ženy – ukončenie tvorby ženských pohlavných hormónov estrogénov a progesterónov. Hoci ich hlavnou funkciou je kontrola menštruačného cyklu a zmeny organizmu súvisiace s tehotenstvom, významnú úlohu zohrávajú aj pri regulácii činností rôznych orgánov ako je srdce, mozog alebo kosti. Toto obdobie, kedy sa zastavuje činnosť vaječníkov, sa nazýva klimaktérium, ľudovo prechod.
- – termínom menopauza sa označuje posledné krvácanie a definuje sa ako obdobie po 12-tich mesiacoch, počas ktorých žena nemala krvácanie; k vymiznutiu menštruácie nedochádza náhle, je to proces trvajúci aj niekoľko rokov
- – obdobie pred menopauzou sa označuje ako perimenopauza a je charakterictické nepravidelnosťami menštruačných krvácaní,
- – obdobie rok po menopauze sa nazýva postmenopauza.
Až u dvoch tretín žien sa nedostatok hormónov estrogénov prejaví ako klimakterický syndróm (viď nižšie).
Čo sa deje pri menopauze
Zmenené hladiny hormónov vyvolávajú zmeny na pohlavných a močových orgánoch, spojivovom a mozgovom tkanive. Zatiaľ čo vonkajší obal vaječníkov znížil produkciu estrogénov a progesterónov, jeho vnútorná časť naďalej vylučuje najmä mužské pohlavné hormóny (testosteróny). Testosterón pôsobí nepriaznivo na metabolizmus tukov a tým môže zvyšovať riziko srdcového infarktu a mozgovej mŕtvice. Znížená je aj hladina kolagénu, čo vedie k rednutiu kostí, ochabovaniu svalov, tvorbe vrások. Kostné tkanivo ubúda, znižuje sa hladina vápnika, zhoršuje sa jeho vstrebávanie, čo môže mať za následok vznik osteoporózy. Znížená koncentrácia hormónov v krvi ovplyvňuje v neposlednom rade aj duševné funkcie ako zmeny nálady, pamäť, koncentráciu, spánok atď. Tieto symptómy sa u každej ženy prejavujú individuálne.
Súbor príznakov, ktoré sú typické pre toto obdobie, nazývame klimakterický syndróm. Nejde však o nejakú chorobu, ale o ťažkosti, ktoré súvisia s úplne prirodzeným dejom, ktorý sa u starších žien odohráva.
Časté ťažkosti
- – návaly tepla, nočné potenie, búšenie srdca
- – psychické ťažkosti
Sem zaraďujeme aj poruchy spánku – pri chýbajúcich estrogénoch sa môže meniť aj hĺbka a štruktúra spánku, kedže sa podielajú na metabolizme látok, ktoré ovplyvňujú činnosť mozgu (kvalitu spánku). Ženy ťažšie zaspávajú a často sa budia v priebehu noci.
Estrogény ovplyvňujú aj tvorbu tzv endorfínov – „hormónov šťastia“. Ich chýbanie môže preto spôsobiť úzkosť, precitlivelosť, plačlivosť. Vyskytnúť sa môžu aj zmeny nálad, zhoršenie pamäti a schopnosti sústrediť sa, strata libida alebo bolesti hlavy.
Ďaľšie ťažkosti – organické symptómy
- – kožné zmeny
Nedostatok estrogénov sa prejavuje aj na koži, ktorá sa stenšuje, stráca pružnosť a rýchlejšie sa na nej tvoria vrásky. Typické sú aj zmeny pigmentácie (tmavé pigmentové škvrny). Môže sa vyskytnúť aj zvýšený rast chĺpkov na tvári, práve kvôli nadbytku mužských pohlavných hormónov, ktoré sa normálne tvoria v malom množstve aj v zdravom ženskom tele.
- – urogenitálne zmeny
Dochádza k stenšovaniu pošvovej sliznice a k jej nedostatočnému zvlhčeniu, čo vedie k suchosti a podráždenosti vagíny (svrbenie, bolesť pri pohlavnom styku) – viac v sekci Suchosť pošvy. Ochabnutie močového mechúra a svalov panvového dna môže spôsobiť samovoľný únik moču – inkontinenciu.
Vážnejšie ťažkosti
Nedostatok estrogénov môže v niektorých prípadoch viesť aj k rozvoju chorôb:
- – osteoporóza
Osteoporóza alebo aj rednutie kostí, je ochorenie, pri ktorom sa v dôsledku úbytku kostnej hmoty výrazne zvyšuje riziko vzniku zlomenín kostí. Viac v sekcii Osteoporóza.
- – srdcovocievne ťažkosti
Estrogény chránia aj srdce a cievy. Pri ich nedostatku može dochádzať k zvýšeniu krvného tlaku či hladiny LDL cholesterolu, čo prispieva k rozvoju aterosklerózy a teda zvýšenému riziku srdcovocievnych ochorení.
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Zuzana
