Vedeli ste...

Slepé črevo – skutočne ho nepotrebujeme?

Slepé črevo sa odjakživa považovalo za nepotrebný orgán, ktorý neplní v organizme žiadnu funkciu a zostalo nám ešte ako evolučný pozostatok po našich predkoch. Je nám skôr na ťarchu, lebo keď sa červovitý prívesok slepého čreva – appendix zapáli, musí sa obyčajne chirurgicky odstrániť. V posledných rokoch však pribúdajú výskumy a štúdie, ktoré prichádzajú k záveru, že si príroda z nás nevystrelila a ten „slepák“ predsa len nejaké úlohy má.

Medzi najnovšie patrí objav, že slepé črevo je úkryt prospešných baktérií, ktoré pomáhajú v čase vážnych črevných infekcií, kedy je naša črevná bakteriálna flóra výrazne narušená (úporné hnačky, cholera). Podľa odborníkov je slepé črevo miesto, kde dokážu prospešné baktérie prečkať ochorenie a potom črevá znovu osídliť, čím môžu zamedziť vstupu nebezpečných baktérií do oslabeného organizmu. Vzhľadom na hygienu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti vo vyspelých krajinách, nie je výskyt ťažkých hnačiek častý a je aj dobre zvládnuteľný. Z tohto hľadiska slepé črevo nezohráva až tak dôležitú funkciu. Môže byť však dôležité pre ľudí z rozvojových krajín s nedostatočnou hygienou, stravovaním a zdravotnou starostlivosťou, kde patria hnačky a ťažké infekčné črevné ochorenia k častým a vážnym problémom.

Zaujímavosťou je, že u takéheto obyvateľstva sa veľmi sporadicky stretnete zo zápalom slepého čreva, zatiaľ čo vo vyspelých krajinách patrí apendektómia (odstránenie appendixu) k bežným a nevyhnutným zákrokom. Jedna z teórií hovorí, že dôvodom je nadmerná hygiena a sterilita prostredia v akom žijeme, kedy náš imunitný systém nemá toľko prirodzených nepriateľov ako v minulosti (parazity, baktérie) a tak si vymýšľa vlastných. Preto rastie počet alergikov či autoimunitných ochorení (telo si vytvára protilátky proti vlastným štruktúram) – artritída, celiakia, skleróza multiplex, ochorenia štítnej žlazy, psoriáza, lupus. Niektorí odborníci sa domnievajú, že aj zápaly slepého čreva má na svedomí náš imunitný systém. Stále sa však jedná o nedostatočne potvrdené teórie.

Význam slepého čreva ako zásobarne dobrých baktérií potvrdila aj štúdia z roku 2011, ktorá skúmala vplyv baktérie Clostridium difficile na ľudí s chirurgicky odstráneným appendixom a ľudí s appendixom. Baktéria C. difficile  napáda často pacientov s narušenou črevnou mikroflórou (napr. po užívaní antibiotík), kedy je organizmus náchylnejší na infekcie a spôsobuje hnačky alebo vážnejšie črevné komplikácie aj v našich podmienkach. Štúdia potvrdila to čo sa predpokladalo, pacienti bez appendixu sa vyrovnávali s nákazou horšie ako tí, ktorí ho mali a potvrdila ochrannú funkciu slepého čreva proti opakovanému výskytu nákazy spôsobenej touto baktériou.

Ďalšia zaujímavá štúdia prišla k záveru, že u ľúdí bez appendixu (alebo mandlí), ktorým bol odstránený pred 20. rokom života, hrozí vyššie riziko infarktu myokardu. Pričom odstránenie apendixu alebo mandlí po dvadsiatom roku života sa nejaví ako rizikové, pretože funkcia týchto tkanív je najvyššia práve počas dospievania, vekom sa stráca.

Niektoré výskumy naznačujú, že slepé črevo ovplyvňuje aj našu obranyschopnosť, najmä počas vývoja. Podieľa sa na dozrievaní B-lymfocytov a produkcii protilátok (IgA). Na druhej strane posledné štúdie ukázali, že odstránenie prívesku slepého čreva znižuje riziko a zlepšuje príznáky ochorenia – ulcerózna kolitída.

V podstate toho o slepom čreve vieme skutočne málo a až čas a ďaľšie pozorovania ukážu viac. Každopádne vedci odhalili, že počas evolúcie sa slepé črevo u ľudí vyvinulo niekoľkokrát. Náhoda?

Zdroje:

  • 1. Gene Y., Rani J. Modavil, Cheng T. Lin, at al. The apendix may protect against Clostridium difficile recurrence. Clinical Gastroenterology and Hepatology, 2011: Vol.9 (12), pages 1072-1077.
  • 2. Laurin M., Everett ML, Parker W., The cecal apendix: one more immune component with a function disturbed by post-industrial culture. Anat. Rec (Hoboken), 2011: Vol.294 (4), pages 567-579
  • 3. Janszky I., Mukamal Kenneth J., Dalman Ch., Hammar N., Ahnve S., Childhood appendectomy, tonsillectomy, and risk for premature acute myocardial infartion – a nationwide population-based cohort study. European Heart Journal, 2011: Vol. 32, pages 2290-2296.

 

Súvisiace články:

Ktoré probiotiká liečia hnačku?

Ako sa buduje črevná flóra po narodení?

Kedy a ktoré probiotikum k antibiotiku?

Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.

Autor: Zuzana