Toxoplazmóza – je parazit zodpovedný za zmenu osobnosti?

Toxoplazma gondii je parazit, ktorý dokáže veľmi úspešne napadať všetky teplokrvné živočíchy, vrátane človeka. Vyvoláva ochorenie toxoplazmózu, ktorá u zdravých ľudí prebieha takmer vždy mierne, podobne ako chrípka (teplota, bolesti hlavy a svalov, opuchnuté uzliny…), preto sa často ani neodhalí a vlastne sa jej ani nezvykne prikladať dôležitosť. Výnimkou sú tehotné ženy, pre ktoré predstavuje tento parazit veľke nebezpečenstvo a môže vážne poškodiť plod, alebo ľudia s poruchami imunity (napr. HIV). Po odoznení príznakov akútnej infekcie dochádza k vzniku celoživotnej latentnej infekcie, pre ktorú sú typické tkanivové cysty (obsahujú “kľudové formy” parazita) lokalizované vo svaloch a v mozgu. Znovusplanutie infekcie však prebieha výnimočne, iba u ľudí s vážnym imunitným deficitom (napr. pacienti lieční imunosupresívami). Vačšina ľudí nemá s doživotným parazitom v tele žiadne očividné problémy. V krvi ľudí, ktorí prekonali toxoplazmózu (odhaduje sa 30% populácie), sú preto celoživotne prítomné protilátky proti T. gondii. V priebehu posledných desať rokov sa však odhalilo a už aj niekoľkými štúdiami potvrdilo, že “spiaci parazit” predsa len nespí.

Ako sa môžeme nakaziť?

Človek, no najmä hlodavce (myši), sú medzihosteľ parazita. Konečným hostiteľom, v ktorom sa toxoplazma  pohlavne rozmnožuje, je mačka. Nakazená mačka, resp. jej trus (práca s pôdou, hra na piesku), patrí medzi hlavných šíriteľov ochorenia. Tzv. oocysty toxoplazmy v truse sú veľmi odolné a dokážu prežiť v pôde aj rok. Zdrojom nákazy býva aj nedostatočne tepelne upravené mäso nakazaných zvierat, prípadne trusom kontaminovaná surová zelenina.

Toxoplázmóza a jej vplyv na psychiku

Vplyv toxoplazmózy a predovšetkým prítomnosť tkanivových cýst parazita v mozgu na psychiku hostiteľa, patrí v súčastnosti k horúcim témam. Už dávnejšie bolo preukázané odlišné chovanie ľudí, ktorí sú nakazaní toxoplazmou a nenakazených ľudí, najmä čo sa týka rýchlosti ich reakcie a osobnostných zmien. Najviac výskumov sa však venuje nepríjemnej duševnej chorobe – schizofrénii. Vyhodnotenie 42 štúdií, vykonaných v 17 krajinách, trvajúcich viac ako 50 rokov potvrdilo, že ľudia trpiaci schizofréniou majú štatisticky významne vyšší výskyt protilátok proti T. gondii opoti kontrolnej skupine. Rovnakú skutočnosť potvrdili aj iné epidemiologické štúdie a štúdie na myšiach.

A zatiaľ čo donedávna sa len predpokladal mechanizmus akým sa Toxoplazma môže podielať na schizofrénií, nedávne výskumy objavili v genóme toxoplazmy dva gény pre enzým – tyrozín hydroxyláza, ktorý sa zúčastňuje na tvorbe dopamínu. A prave dopamín zohráva dôležitú funkciu pri viacerých ochoreniach, vrátane schizofrénie (dopamin funguje v mozgu ako prenášač nervových signálov), ovplyvňuje našu náladu, pozornosť, emócie, motiváciu. Študia tak potvrdila možnú súvislosť medzi toxoplazmou a neurologickými poruchami. Túto skutočnosť naznačovali už dávnejšie štúdie, kde sa zistilo, že niektoré antipsychotiká (lieky na liečbu schizofrénie) dokážu zastaviť množenie parazita.  

Bolo by predčasné tvrdiť, že samotný parazit stojí za rozpadom osobnosti pri schizofrénií. Na základe už doterajších štúdií však môžeme toxoplazmózu bez pochýb zaradiť medzi významné rizikové faktory vzniku schizofrénie. Toto zistenie v budúcnosti pravdepodobne prinesie zmeny v chápaní niektorých ochorení,  ako aj iný pohľad na liečbu. Uvidíme, čo odhalia nové výskumy, kedže ako sa zdá, svet parazitov je oveľa komplikovanejší ako svet baktérií a vírusov, ale o tom niekedy inokedy.

Vedeli ste, že:

Pre parazity je typické, že ovládajú triky, ktorými ovplyvňujú svojho hostiteľa tak, aby prežili a mohli sa rozmnožovať. Je pomerne dobre známe, že Toxoplazma gondii dokáže meniť prirodzené obranné reakcie a správanie myší, ktoré nakazila, s cieľom zvýšiť šancu ulovenia myši predátorom – mačkou, ktorá je konečný hostiteľ spominaného parazita. V čreve mačky sa môže parazit spokojne rozmnožovať a prostredníctvom jej trusu aj šíriť ochorenie ďalej. Myš sa jednoducho vplyvom zmien v mozgu vyvolaných parazitom  prestane mačky báť, jej reakcie sú spomalené, stáva sa ľahkou korisťou. Preto nie je prekvapujúce, že sa vedci domnievajú, že tkanivové cysty parazita v mozgu dokážu meniť aj ľudské správanie. T. gondii nerozlišuje či sa udomácnila v ľudskom alebo myšacom mozgu. Dokazujú to aj viaceré štatistiky, podľa ktorých latentná toxoplazmóza zvyšuje riziko autonehody 2-3 násobne.

 

Súvisiace články:

Čo všetko dokáže stres?

Prekvapujúce zistenie:Našu osobnosť formujú črevá?

Prírodná liečba depresie

Melatonín – spánkový hormón

Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.

Autor: Zuzana