Chrípková sezóna sa začína a je na nás, ako sa na nastávajúcu sezónu pripravíme. Doplnenie dvoch základných vitamínov pre vás môže znamenať, že sa tento rok chrípke a prechladnutiu úplne vyhnete, alebo aspoň skrátite trvanie liečby. Mnoho ľudí odsudzuje „céčko“ s tým, že „to mi nezaberá“. Problém ale býva v tom, že nie je dôležité len čo užívať, ale hlavne koľko a ako.
Vitamín C
Vitamín C je asi najznámejší prostriedok podpory imunity, pri infekčných ochoreniach sa používa už desiatky rokov, napriek rastúcemu trendu spochybňovania jeho účinkov. Existuje však nespočetné množstvo štúdií potvrdzujúcich jeho protivírusové (proti vírusu chrípky, Herpes vírusu, vírusu hepatitídy, atď.) a antibakteriálne pôsobenie. Človek je jeden z mála živočíšnych druhov, ktorý nie je schopný vyrobiť si vlastný vitamín C a je preto odkázaný na príjem vitamínu C z potravy. Jedna z teorií hovorí, že v dávnej minulosti sme boli schopní vytvoriť si vlastný vitamín C z glukózy, túto schopnosť sme ale v priebehu evolúcie stratili (pravdepodobne sa energia potrebná na syntézu vitamínu C, ktorého bolo v potrave dostatok, spotrebovala na iný, dôležitejší adaptačný proces). V súčasnej strave je ale vo všeobecnosti menej vitamínov aj minerálov ako bolo kedysi, či už z dôvodu zníženej kvality pôdy vplyvom pesticídov a častým vysádzaním nutrične náročných plodín, tepelného upravovania alebo iného spracovávania (vitamín C sa ľahko oxiduje, degraduje sa napr. aj pri dlhšom státí na vzduchu po rozkrojení jablka, takisto čerstvo nazberané plody majú oveľa väčšie množstvo „céčka“ ako tie, čo stoja mesiac v skladoch v supermarkete).
Aké dávky sú teda potrebné? Odporúčaná denná dávka pre dospelú osobu je do 90 mg, o 60 – 100% vyššie dávky pre fajčiarov. Pri zvýšenom psychickom alebo fyzickom výkone, kedy sme vystavení silnému oxidačnému stresu je ale potreba organizmu mnohonásobne vyššia. U zvierat sa v stresových obdobiach zvyšuje produkcia vitamínu C až na 200 a viac mg/kg hmotnosti denne, čo by u 60kg človeka znamenalo 12g! Problémom je však absorpcia (vstrebateľnosť) jednorazovej dávky vitamínu C, ktorá je len asi 200 mg, v krvi potom pretrváva asi 6 hodín, preto sa orálnym podaním nikdy nedosiahnu hladiny v krvi aké majú zvieratá pri záťažových situáciách. Z tohto dôvodu má aj jednorazová dávka 1000mg denne ten istý efekt na potlačenie infekcie ako 250mg Celaskon raz za deň, čiže skoro žiadny. V súčasnosti sa dostáva do popredia liečba akútnych infekcií megadávkami vitamínu C podávanými infúziou do žily. Pri tomto druhu terapie sa jednorazovo aplikuje 6000 – 30000mg vitamínu C po dobu 1 – 3 dní, podanie takýchto vysokých dávok vitamínu C musí však vždy prebiehať pod dohľadom lekára po zvážení všetkých zdravotných rizík.
Pre dosiahnutie čo najvyššej koncentrácie vitamínu C v krvi, počas akútneho ochorenia alebo počas stresových období by sa teda mal podávať vitamín C v nižších dávkach (asi 200 – 500mg) viackrát denne (4 – 6 krát), ideálne s prímesou bioflavonoidov (látky rastlinného pôvodu nachádzajúce sa napr. v citrusoch, zlepšujú využitie vitamínu C). Podávanie vyšších dávok ústami pravdepodobne nemá zmysel, pretože viac sa ho aj tak nevstrebe. Takéto zvýšené dávkovanie by nemalo trvať viac ako pár dní, nakoľko hrozí vznik kameňov v močových cestách, taktiež nie je vhodné u tehotných žien.
Vitamín D
Počas leta sme pomerne často vystavovaný UV-B žiareniu, ktoré zabezpečuje tvorbu vitamínu D. Množstvo štúdií poukazuje na súvislosť nedostatku vitamínu D v zime a zvýšeným rizikom vzniku ochorení dýchacích ciest. Zo spomínaných štúdií vyplýva, že ľudia s výrazným nedostatkom vitamínu D majú o 1 – 2 epizódy prechladnutia ročne viac ako ľudia s vyššou hladinou vitamínu D. Ideálne hodnoty v krvi sa pohybujú od 50 ng/ml, dajú sa zistiť laboratórnym vyšetrením. Ešte väčší vplyv vitamínu D na podporu imunity sa zistil u pacientov s chronickými dýchacími ochoreniami ako napr. astma alebo chronická obštrukčná choroba pľúc. Ak sa počas celého leta pravidelne vystavujeme slnečnému žiareniu (pravidelne 10 – 30 minút celého povrchu tela aspoň 3 krát za týždeň podľa typu pokožky, svetlej pokožke stačí menej, bez použitia ochranných opaľovacích krémov) vytvorí sa dostatočné množstvo vitamínu D aj na pár mesiacov do zásoby. Málokto má ale čas a možnosti opaľovať sa pravidelne počas celej jari a leta a za jednu dovolenku potrebnú zásobu vitamínu D na celý rok nezískame (keď je koža tmavšia, potrebuje ešte vyššie dávky UV-B žiarenia na vytvorenie rovnakého množstva vitamínu D). Okrem vitamínu D získaného zo slnka nájdeme déčko v treščej pečeni a tučných morských rybách, v menšom množstve vo vaječných žĺtkoch, masle, vnútornostiach a plnotučných mliečnych výrobkoch. Pre väčšinu ľudí je ale počas zimných mesiacov nevyhnutné dopĺňanie vitamínu D, čiže užívanie výživových doplnkov s vitamínom D. Odporúčaná denná dávka pre dospelého človeka 5mcg (200IU) sa určovala podľa množstva vitamínu D, ktoré je potrebné, aby sa zabránilo vzniku krivice (ochorenie kostí). Skutočná dávka na zabezpečenie správnych imunitných reakcií je ale podľa štúdií oveľa vyššia, začína sa na asi 50mcg (2000IU) denne, v liečbe ochorení horných dýchacích ciest sa používajú dávky niekoľkonásobne vyššie, vtedy je ale potrebná kontrola hodnôt vitamínu D v krvi, aby nedošlo k predávkovaniu (vitamín D sa ukladá v tukoch, preto je možné sa s ním aj predávkovať) a hyperkalcémii. (Zdroj:J. J. CANNELL,1,* R. VIETH,2 J. C. UMHAU,3 M. F. HOLICK,4 W. B. GRANT,5 S. MADRONICH,6 C. F. GARLAND,7 and E. GIOVANNUCCI: Epidemic influenza and vitamin D, Epidemiol Infect. 2006 December; 134(6): 1129–1140)
Súvisiace články:
Krásne opálenie neznamená dostatok vitanínu D.
Hliva ustricová alebo betaglukán na podporu imunity.
Prírodný alebo syntetický vitamín C?
Informácie uvedené na stránke neslúžia ako náhrada návodu na použitie lieku ani nenahrádzajú návštevu lekára. Pred užitím lieku si dôkladne prečítajte príbalovú informáciu lieku.
Autor: Diana
